Je t'aime

6.diel

"Jorge, ale ja ti to vysvetlím" bežala za mnou Valeria dúfajúc, že ma zastaví.
"Čo mi chceš vysvetľovať? Veď ja to všetko chápem! Si zadaná a so mnou si sa len hrala!" povedal som jej a pokračoval v mojom rýchlom kroku.
"Ale tak to naozaj nie je! Ak mi dáš aspoň minútu, tak ti to vysvetlím!"
"Máš 30 sekúnd" zastavil som sa a Valeria do mňa skoro vrazila.
"Takže.... Je to tak, že ja som pred niekoľkými rokmi žila v Barcelona a našla som si tam Andrého. Potom sme sa presťahovali tu a my sme udržiavali vzťah na diaľku, lenže včera som mu zavolala, nech príde za mnou a porozprávame sa, pretože som to chcela ukončiť. Stretli sme sa v parku a chcela som to vyriešiť skôr ako prídeš, len on mi tam stále niečo rozprával a keď ťa uvidel, tak ma pobozkal. Neviem prečo to urobil, možno žiarlil, ale garantujem ti, že ja k nemu už nič necítim."
"Aha. Tak... Prepáč. Naozaj ho už nemiluješ? Ale vlastne... mňa to nemusí zaujímať, nechodíme spolu" uchechtol som sa.
"Naozaj. Ja... milujem teba. Viem, že sa poznáme len pár dní, ale cítim medzi nami niečo zvláštne a... milujem ťa" usmiala sa.
"Ja... ja teba tiež milujem" usmial som sa, natiahol som sa ku nej a začal ju vášnivo bozkávať. V tom som si spomenul na Tini. Prečo sakra myslím na Tini? No to je jedno, hlavné je, že sa všetko vyriešilo a konečne sme s Val spolu. Konečne sme sa od seba odtiahli a ja som jej venoval úsmev. Chytil som ju okolo ramien, prechádzali sme sa a rozprávali.

•Pohľad Tini•
Je sobota a ja si konečne môžem oddýchnuť od školy. Pustím si môj obľúbený seriál "The Big Bang Theory". Po pár minútach mi začne zvoniť mobil. Natiahnem ruku, aby som ho zobrala a pozriem, kto mi volá. Bola to Lodo. S úsmevom jej to zdvihnem.
"Ahoj Lodo. Čo potrebuješ?"
"Ahoj Tini. Chcela by som budúci mesiac spraviť maškarný ples a chcela som sa ťa spýtať, či by si mi s tým nejak nepomohla" s nadšením mi odpovedala.
"Jasné, že ti pomôžem. Môžeš prísť aj ku mne, aby sme to zorganizovali."
"Tini, ty si naozaj zlatíčko, ďakujem, za 10 minút som tam" natešene mi povedala a zrušila hovor. Za necelých 10 minút bola u mňa. Keď zazvonil zvonček, tak som sa rozbehla ku dverám, otvorila som ich a pred nimi stála prekvapená Lodo.
"Ahoj. Čo sa ti stalo, že sa tak tváriš?" zasmiala som sa na jej výraze.
"Tini... Tini, videla som Jorgeho... a Valeriu... držať sa za ruky a... nechápem to." povedala bez emócií a ja som tam len stála a chcela som sa rozplakať, lenže som chcela zostať usmiata, ale nejak mi to nešlo. Vôbec nič som nechápala.

#######################
Je mi jasné, že ma teraz budete chcieť všetci zabiť😂😂 ale nebojte sa! Jortini bude! Len si budete musieť počkať, veď ako sa hovorí "trpezlivosť ruže prináša" 😂😂😂 tak sa zatiaľ majte a nezbite ma za túto časť, vopred ďakujem😂😂😂