Operácia Orbital Expres

5.Kapitola -Hádka v ruskom pozadí

Dielňou sa ozývala príjemná melódia starej pesničky Uptown Girl , ktorá zdvihla náladu všetkým, okrem jedného, ktorý bol stále mrzutý a sústredil sa iba na opravovanie svojej čierno - červenej motorky.

"Čo mu je?"spýtal sa mladý chudý chlap v tielku, ktoré už dávno nebolo biele, ale pošpinené olejovými škvrnami.

"On je taký vždy, zamyslený, nezapája sa k nám,"povedal väčší holohlavý muž držiac vychladené pivo, ktorý sa opieral o žltého Beetla.

"Prečo?"nerozumel nováčik.

"Nikomu to nechce povedať. Vždy vraví, že premýšľa."

"Nemá frajerku? Alebo niečo, čo by ho potešilo?"

"Samozrejme, že má frajerku. Práve teraz ju opravuje,"povedal a ukázal na neho, ako sedel na zemi a opravoval svoju motorku. "Volá sa Donna a nič mu nezlepší náladu viac, ako ona."

"Iba ona?"

Pesnička zrazu skončila a na jej miesto nastúpili popoludňajšie noviny, v ktorých bola ako prvá správa o ruskom vajíčku posiatom drahokamami, ktoré sa bude o dva dni večer nachádzať v blízkom meste.

"Hej, Déčko, toto ti zlepší náladu,"vykríkol mohutnejší chlap. Déčko vydýchol, odhodil kľúč, ktorý mal v ruke, postavil sa, zobral si handričku, do ktorej si utrel ruky a pozrel sa na neho.

"O čo ide?"povedal nezaujato.

"Máme tu ďalší Kód 17."

"Čo je Kód 17?"nerozumel chudý chlap.

"Lúpež."

"Čože? Lúpež? Čo to znamená? Vy kradnete?"

"Vitaj v našom svete,"poklepal ho Déčko po pleci a zaliezol do zadnej časti.

"Ja padám,"povedal nováčik. "Nechcem mať nič s porušovaním zákonov."

"Nie tak rýchlo,"schytil ho mohutný chlap pri odchode. "Raz si vstúpil do tejto dielne, už tu zostávaš nech sa deje čokoľvek. A robíš to, čo ti povieme."

V nováčikovských očiach bolo vidno strach z toho, do čoho sa to namočil.

"Prosím, nepoviem o vás nikomu, len ma pustite a ja si budem žiť svoj pokojný život a nebudem na seba upozorňovať,"začal prosebne šepkať.

"Smola,"povedal zrazu Déčko, keď vyliezol zozadu s kopou papierov. "Si členom bandy, ktorú ešte nikdy nechytili. Tak drž hubu a počúvaj,"rozložil papiere na stôl,"pretože o pár dní z nás budú milionári."

"Nepáči sa mi to,"povedal nováčik nachádzajúci sa na streche starého hotela, pri veľkom kupolovitom okne spolu s bandou ostatných akože opravárov, zatiaľ čo sa mu studený večerný vietor hral s brčkavými vlasmi.

"Počúvaj mladý,"obrátil sa na neho Déčko v postroji pripravený sa spustiť dovnútra budovy. "Nebuď posratý, toto je ešte malina. Vyskúšaj si okradnúť brazílskeho bossa drogového kartelu."

"Vy ste okradli bossa kartelu?"vyvalil nováčik oči.

"Nie, ale toto je oproti tomu určite ľahšie, tak už zavri hubu a spolupracuj."

"Nikdy sa mu nepleť do dvoch vecí - Donny a lúpeže. Nemá to rád,"povedal mu mohutný chlap. Nezdalo sa mu to. Taký mohutný chlap, hora svalov, je súcitnejší, ako šéf celej skupiny, ktorý sa zdal byť ako v pohode chlap.

"Ešte raz zopakujem plán,"povedal Déčko. "Spustíte ma dole, k tým strážam. Pomocou mobilu sa napojím na trezor, ktorý Gulag otvorí,"ukázal na ďalšiu horu svalov nachádzajúcu sa za malým počítačom. "Dostanem sa tam, zoberiem vajce a zmiznem zadným východom. Keď bude trezor otvorený, všetci vypadnite k autu, ja prídem. Dobre, spúšťajte ma."

Pomocou veľkého navijaka začal Déčko klesať, až sa dostal nad hlavy strážnikov. Nad nimi sa z lana odpojil a rýchlo ich zmasakroval.

Podišiel k trezoru a chcel ho napojiť na mobil, no nikde nevidel žiadnu klávesnicu ani monitor, iba veľké otáčacie koleso.

Pousmial sa

Pozrel sa hore a švihol rukou na znak, že majú odísť, zatiaľ čo otočil kolesom.

"Čo sa deje?"nerozumel Gulag.

"Netreba počítač, Déčko otvorí trezor aj ručne."

"Dobre, tak poďme,"povedal Gulag, zbalil počítač a jeden po druhom zliezli po požiarnom rebríku a prišli k miestu stretnutia, kde už len počkali.

Déčko pootočil kolesom a ocitol sa vo veľkej oceľovej miestnosti, v ktorej strede sa nachádzal strieborný stĺp, na ktorom pokojne ležalo farebné Fabergého vajíčko.

"Čo to robíš? A kto vôbec si?"vyrušil ho ženský hlas, keď sa chcel dotknúť vajíčka.

Otočil sa a uvidel mladú blondínu v žltom tričku a modrých rifliach.

"To isté sa chystám spýtať aj ja teba. Čo robíš v stráženom trezore?"

"Asi nie je taký strážený, keď strážnici snívajú a ty si tu."

Zrazu sa zozadu miestnosti ozval akýsi zvuk.

"Pýtaš sa?Ten zlodej, kto je? Predsa ja, a vajíčko, ktoré je moje,"pospevoval si chlap, keď sa vyťahoval spod zeme. Keď už stál v trezore, oprášil sa a keď zdvihol hlavu, úsmev mu zmizol hneď, ako uvidel dvoch rivalov.

"Doriti, to je ale zapeklitá situácia,"povedal. "Kde som sa to ocitol? Chcel som sa dostať na záchod!"

"Vieme, že si tu pre to vajíčko, tak ako my,"povedal Déčko.

"Tak to sa ospravedlňujem, že ho nedostanete, keďže som práve prišiel a ja vám ho nedám!"

"To si robíš srandu!"povedala žena v čašníčskom oblečení, keď vošla do trezoru plného ľudí.

"Super, budem musieť premôcť ďalšiu,"povedal muž vo fraku s výdychom.

Hackerka na nič nečakal a chňapla po vajci, no mužská ruka Déčka ju zastavila.

"Čo si myslíš, že robíš?"

"Ja to vajíčko potrebujem!"

"No, to my všetci, keď sme sem prišli!"argumentoval muž vo fraku.

"Ale ja ho určite potrebujem viac!"

"Nie, ja ho potrebujem najviac, pretože si nemám za čo kúpiť jedlo!"

"Ja ho tiež potrebujem!"

"A na čo?"spýtala sa čašníčka muža vo fraku.

"Lebo...potrebujem nové auto."

"Aha!"ukázala na neho prstom. "Ja si ho zaslúžim viac!"

"Ja som na to spotreboval viac svojho úsilia!"povedal na svoju obranu.

"No to určite! Bezo mňa by ste si s tými strážnikmi neporadili!"pridal sa Déčko.

"Bezo mňa by ste sa dovnútra vôbec nedostali!"

"Ľudia?"čašníčka sa prestala hádať.

"Ja by som ho mal dostať za kreatívnu cestu, akou som sa dostal dovnútra,"povedal muž vo fraku.

"A tým si ako pomohol nám, aby sme sa dostali dovnútra?"

"Ľudia,"povedala naliehavejšie.

"Vám by som nepomáhal, som v tom sám!"

"Ja takisto!"

"Ja nie, takže ak to vajce zoberiete, nájdem si vás s celým svojím tímom a budete ma prosiť, aby som vám nechal aspoň nos pekný,"povedal Déčko nahnevane.

"Silné slová, ale nakoniec nič z nich."

"Ľudia!"zvrieskla čašníčka, čím ich pozornosť získala. "Kde to vajce je?"

Všetci sa pozerali na prázdny stĺp.

To však nebol ich najväčší problém, keďže sa dvere do trezoru opäť otvorili a dovnútra vošli policajti, ktorých zlodejov zatkli a oni strávili noc v cele.