Operácia Orbital Expres

11.kapitola - Nový nepriateľ

"Prečo myslíš, že náš zavolali?"spýtal sa blondiak staršieho partnera, keď obaja sedeli na nepohodlných zelených sedačkách potiahnutých zelenou starou látkou.

"Myslím, že za tú akciu v Miami, čo sme dolapili toho drogového dílera,"povedal hrdo Gates.

"Neviem, či by nás volali preto,"povedal Crasen neisto.

"Prečo nie?"

"Nevieš, čo sa stalo predtým, než sme ho dolapili? Tá automobilová naháňačka a traja zranení?"

"Prosím ťa,"hodil rukou a prskol. "Všade musia byť obete."

"To áno, ale žeby až takéto?"

"Neboj sa, Carsen, som tu dlhšie, poznám to tu viac. Ver mi, sme tu, aby nás pochválili."

Zrazu sa v protiľahlých dverách objavila obrovská postava muža. Nemohol mať viac ako 40 rokov, svoje ohromné telo napumpované horami svalov mal natlačené v tesnej policajnej uniforme, ktorá presne opisovala krivky jeho vypracovanej postavy, ktorú musel rysovať minimálne desaťročie a hlava, ktorá bola kedysi plná vlasov, teraz odrážala slnečné lúče prechádzajúce cez najbližšie okno.

Chvíľu sa obzeral po policajnej čakárni a keď uvidel dvoch detektívov, zbystril pozornosť a svoju chôdzu presmeroval ich smerom.

"Ajaj,"sykol Carsen,"čo sa to na nás valí?"

"Neboj sa, všetko bude v poriadku, ešte dnes odtiaľto budeme odchádzať s najvyššou hodnosťou,"povedal sebavedomo, no svoje slová onedlho trpko oľutoval.

"Detektívi Gates a Carsen?"povedal hlbokým hlasom, na ktorý sa obaja hneď postavili.

"To sme my,"povedal Gates s úsmevom.

"Takže to vy ste tí, čo ste to všetko posrali?"opýtal sa bez náznaku akejkoľvek srandy.

"Čo...čo sme possrali?"spýtal sa Carsen, ktorý si v tej chvíli oproti tomuto policajnému Hulkovi pripadal ako mravec.

"Všetko. Poďte so mnou,"povedal a otvoril najbližšie dvere. Gates si s Carsenom vymenili zúfalé pohľady.

Vošli do veľkej policajnej kancelárie s dreveným stolíkom, gaučom a oknom, ktoré zabezpečovalo vstup slnečným lúčom a presvetlovanie celej miestnosti po celý rok.

"Sadnite si,"ukázal na gauč bez toho, aby sa na nich pozrel a rovno si sadol za stôl.

"Čo všetko sme posrali?"ozval sa hneď Carsen.

"Čítal som vaše zložky,"povedal chlap ignorujúc otázku. "Zistil som, že ste poriadni sráči."

"Čože?"rozzlostil sa Gates.

"Pred štyrmi rokmi ste pri pokuse dolapiť teroristickú organizáciu menom Rogue Five stratili ďalšieho detektíva, Jeremyho Halla. Pred rokom ste na pomoc mali dvoch nemeckých detektívov, Steina a Beihofnera, a aj tak ste ich nedokázali zastaviť a unikli s obrovským množstvom zlata. A pred týždňom a pol, kým vy ste sa hnali za akýmsi druhoradým dílerom, oni dokázali vyradiť celý východný kartel."

"Neurobila to Miamská polícia?"spýtal sa Carsen.

"Tak sa to píše, ale mám svoje zdroje, že títo teroristi sú vo vašej práci lepší, ako vy."

"Nie sú to teroristi,"namietol Gates. "Len zločinci."

"Aj teroristi sú iba zločinci, a vy ste opakovane zlyhali pri ich zastavení a dolapení. Preto je vám prípad "Rogue Five" odobratý a preberám ho ja."

"To nemôžete!"vykríkol nahnevane Gates. "Robím na ňom odvtedy, odkedy sa tí zločinci dali dohromady!"

"A kde ste sa s tým dostali, detektív?"skričal chlap. "Nikde. Stálo vás to mnoho síl, mnoho rokov a život parťáka, a aj tak stále behajú po slobode a lúpia všetko, čo sa dá. Ja to tak nenechám. Pod mojím velením ich dopadneme ešte predtým, než vylúpia čo i len potraviny na rohu."

"A vy ste kto, že takto hovoríte?"zastaral sa Carsen.

"Vojak vo výslužbe, detektív Michael Temple. A teraz vypadnite. Je mi z vás zle."