Love!!! On Ice

Yuri:

Od toho bozku s Viktorom, sa v jeho prítomnosti cítim divne. Potom povedal, že to bolo len aby ma prekvapil, no ja chcem, aby to bolo niečo viac. Ale toto je platonická láska. Predsa len... on je Victor Nikiforov. Je slávny a bohatý, päťnásobný víťaz Grand Prix a to ani nehovorím o jeho úžasnom vzhľade. Nikdy by ma nemohol milovať.

Viktor:

Keby tak vedel, prečo som ho pobozkal. Viem, že je Yuri od toho bozku na štadióne nesvoj. Neviem síce čo ku mne cíti, ale ja už takto ďalej nemôžem. Ja viem čo cítim, už od tej afterparty kedy mi povedal, nech sa stanem jeho trénerom. Dobre, priznávam. Zmieril som sa so svojimi pocitmi, až keď som ho videl na videu, ako odkorčuľoval moju choreografiu. Moje srdce skákalo radosťou a ja som ho pobozkal. Od tej doby som to neurobil, ale je sakra ťažké byť pri ňom a nemôcť sa ho dotýkať tak, ako by som chcel. Každý deň vidieť tie úžasné pery, to krásne telo, tie božské oči, počuť ten jeho nádherný hlas. Bol som šťastný, ale ničilo ma to.
"Yuri, si v poriadku? Chováš sa divne." Sedím s Yurim na večeri. Sme sami, lebo sme sa zdržali na tréningu. Všetci už určite išli spať.
"To sa ti len zdá." Snažil sa to zahovoriť a trochu sa začervenal... ZLATÝ!!!!
"Vidím že ti niečo je, Yuri. Nezahováraj." Pozrel som sa na neho s pohľadom ktorý jasne hovoril, nech to okamžite vyklopí.
"Som len smutný, že som nemohol vyhrať zlatú medailu. Chcel som ti urobiť radosť tým že vyhrám, ale pokazil som to..."
"Ah, myslíš tie majstrovstvá. Tým sa netráp. Tvoje vystúpenie bolo úchvatné. Nemusíš sa tým trápiť. A prekonal si môj osobný rekord. Takže ani ja sa nehnevám. Naopak som veľmi rád, že si to dotiahol tak ďaleko."
"Áno, ale chcel som zlato, aby... aby som ti urobil radosť."
"Urobil... Ani nevieš akú..." Ani neviem prečo ale...stalo sa. Nahol som sa cez stôl a spravil to znova. Pobozkal som ho. Chvíľku len stuhnuto sedel. Potom sa ale pridal. Naše jazyky sa spolu hrali. Odtrhol som sa od neho, keď obidvom dochádzal kyslík a prišiel k nemu. Zodvihol som ho a na rukách, ako princeznú odniesol som ho k nemu do izby. Už už som chcel otvoriť dvere, keď má Yuri stopol. Vyšmykol sa mi z rúk a postavil sa pred dvere.

Yuri:

Nevadilo mi čo chce robiť ale vadilo mi to miesto. Do mojej izby ho nepustím. Ani za nič. To by som sa hanbou prepadol pod zem.
"Radšej u teba v izbe."
"Ty už si moju izbu videl. Aj ja chcem vidieť tvoju izbu, Yuri. Nikdy si ma tam nepustil."
"Ja viem, ja viem. Ja ťa tam pustím. Hneď zajtra. Ale dnes nie. Poďme pokračovať k tebe."
"Buď u teba, alebo vôbec. Ja som ešte v poriadku, ale Yuri... Nechceš, aby som sa postaral o tvojho kamaráta?" Na tvári sa mu objavil zvláštny úsmev. Nahol sa k môjmu uchu kam mi zašepkal vetu, po ktorej som úplne stuhol.
"Vyzerá to tak, že má menší problém."
"To-aah." Chcel som niečo povedať, ale prerušilo má Victorove koleno, ktoré tvrdo tlačil na môj vzrušený úd.
"Hmmm...? Chcel si niečo povedať?" Potmehúdsky sa na mňa usmial. Ten sviniar!
"Ke-kedy s-si to vši-aah-mol?" Koleno vystriedala jeho ruka, ktorá pevne môjho kamaráta stlačila. Ten pocit bol neopísateľný. Bolo to úžasné.