Plačete, keď spomínate na svoje detstvo? Vybavia sa Vám spomienky, na ktoré by ste ani nechceli spomínať? Máte pocit, že ste úplne sám a nikoho nemáte?
Presne toto je môj prípad.
Počas celého môjho detstva ma môj otec fyzicky týral. Každý večer chodil opitý domov, doma rozbíjal veci, rezal všetko naokolo a raz porezal aj moju nebohú sestru.
Ale to už bolo priveľa.
Mala som len 8, keď moja sestra zomrela na rakovinu pľúc. Pamätám si ju ako milé a usmievavé dievča, ktoré všetkú bolesť zvládalo s úsmevom na tvári. Každé popoludnie keď som prichádzala zo školy domov a otvorila som dvere, čakala ma pred nimi na vozíčku s úsmevom na perách a s roztiahnutými rukami na objatie. Hneď som ju objala a dala jej pusu do vlasov.
Jej vlasy vždy voňali ako čerstvo rozkvitnuté ruže spojené s krásami jari.
Zomrela keď mala 5. Nepoznala čo je to láska od opačného pohlavia, nepoznala čo je to radosť zo svojich vlastných detí.
Poznala iba bolesť a stres.
Keby sa toľko nestresovala a nebil by ju môj otec, bola by tu.
Už mi ju nevráti nič.
*Čaute všetci čitatelia. Moje meno je Viki.Toto je doposiaľ môj prvý príbeh, všetky ostatné nepokladám za príbehy. Rozhodla som sa to písať preto lebo chcem písať o svojich pocitoch a o svojom živote. Dúfam, že sa Vám celý príbeh bude páčiť a že ma budete podporovať v písaní*
xxVikixx
YOU ARE READING
Achieved goal //Shawn Mendes FF
FanfictionCamila, 17-ročné dievča žijúce v Mexiku, sa presťahovala kvôli problémom do Kanady. Jej ciele sú prežiť v tomto hnusnom svete plnom sračiek a nenáviste. Jedného dňa však stretne osobu, o ktorej si ani len nemyslela, že bude priama trefa do čierneho...
