14:00 hoď..
Budím sa a vedľa mňa na stoličke sedí kovy a fotí ma . Odopriem sa lakťom a pozerám na neho . ,,Dobrí ráno princezno "zasmial sa ,,Strašne vtipné" zasmiala som sa tiež. Za mnou som iba počula ako sa Emma obracia na posteli a zrazu zamrmle ,,Tichšie hrdličky ľudia bez návštev sa snažia spať " a provokatívne zdvihne obočie. Na čo som sa neudržala a hodila po nej môj vankúš . Ona samozrejme na celú nemocnicu zrevala ,,Bitkááááá" a hodila po mne obidva vankúše. Keď mi obe udreli do ksichtu kovy vybehol z izby . Len sme sa nad tým začudovane pozastavili a hádzali po sebe vankúše ďalej . Po minúte sa však kovy vrátil a nebol sám vedľa neho stál nám dvom neznámi blonďák . Hneď ako sa za nimi zabuchli dvere tak kovy zareval ,,Na ne Martineeee" . A hodil po ňom jeden z vankúšov ktoré mal v ruke . Nemám ani tušenie odkiaľ ich nabral ale to je snáď jedno. Začali sme sa tam vankúšmi mlátiť hlava nehlava a nakoniec som vyhrala ja s Emmou. Chalani boli taký zadichčaní že nedokázali ani rozprávať. ,,Slabá výdrž . Ste ako žienky " podpichla do nich Emma.
,,No thak ďekujem no . To nás teda hodne teší" povedal kovy a hral urazeného . Martin sa k nemu len pridal . ,,Tak takto sa urážajú len malé deti" podpichla som a vyplazila jazyk. Ten kovyho pohľad v tej chvili si budem pamätať navždy. Taký zakerný. Vtedy sa postavil z postele a predniesol ,,a víš co malí deti taký rádi delají? " ja som sa len zasmiala a povedala ,,niesom si istá či to chcem vedieť " Trošku sa ku mne priblížil a zase začal hovoriť ,,no ale to by byla tedy škoda, nemyslíš?" ,,No tak to teda nemyslím " a zase sa ku mne priblížil . ,,Tak takhle bezcitne mou nabítku ješte nikdo neodmítl" ,,asi prete že si to nikomu neponúkol hm" ešte viac som podpichla a on bol pri mne už tak blízko že som cítila na perách jeho dych ,,veř tomu že jo " a vtedy som vôbec nečakala že urobí práve toto . V mihu oka ma chytil za boky a prehodil si ma cez rameno ako vrece niesol ma cez celú chodbu. No odrazu ma začalo strašne bolieť brucho bola to neopísatelná bolesť . Nedokázala som nič len zjojknúť a to kovy naštastie pochopil a odniesol ma na izbu . Keď ma položil na postel nasadil mierne vydesený víraz a nakázal Emme nech zavolá doktora . Ten hneď prišiel a Kovyho s Martinom vyhnal z izby na chodbu. Neskutočne mi tlačil na brucho strašne to bolelo. Keď skončil s ohmatkávaním môjho brucha sestrička už mi viezla infulziu . A oznámila mi...
