(Preskočíme na deň kedy majú Kriss pustiť z nemocnice pretože deň predtým za ňou v nemocnici ani kovy nebol lebo bol v Prahe s Martinom.)
Pohľad Kriss...
Za polhodinu má po mňa prísť kovy a odvezie ma k nemu domov . Ešte mi Emma pomáha sa baliť . ,,Emma a kedy prepúštajú teba? " prerušila som ticho . ,,Tak ja tu ešte asi chvíľu budem." ,,Tak keď ťa pustia napíš mi môžme niekde zájsť" ,, Jasnačka" . Odpovedala a tým sa rozhovor skončil .Nebola dnes bohvieako šťastná možno to bolo tým že som odchádzala. Ale to sa asi bez otázky nedozviem . Mám sa jej to vôbec pýtať ? Radšej nie neviem ako by zareagovala a znepriateliť si Emmu vážne nechcem ,,Ehm Kriss" vytrhol ma z rozmýšľania Kovy . ,,Čo hm kde?" strhla som sa . ,,Já už tady asi pät minut stojím a ty sedíš na posteli jako kámen s tričkem v ruce" a zasmial sa a zatlačil si okuliare bližšie k tvári. ,,Človek sa nemôže ani zamyslieť lebo je hned dívný " a do toho už sa samozrejme začala rehotať Emma. ,,Ty sa nerehoc pretože si divná aj vtedy keď sa rehoceš" To na jej ukľudnenie nepomohlo a začala sa rehotať ešte viac . Jej rehot však netrval dlho lebo ho netrpezlivý kovy prerušil otazkou ,,Hele holky ja mám naspěch neumíte to urychlit. " Popri hovorení prestupoval z nohy na nohu . ,,Karol ? Treba ti ísť na záchod? " potichu som sa spýtala pri čom som sa dusila smiechom . ,,Ha ha ,hrozne vtipní ...tak už radši jdi " Ešte sa po dokončeni tejto vety asi 30 sek. tváril urazene a potom zobral moju cestovnu tašku do auta . Lenže vtedy mi pripadalo niečo čudné . To auto do ktorého Kovy dával moju čiernu cestovnú tašku nebolo jeho . ,,To sa so mnou ani nerozlúčiš? " prerušila ma z rozmyšlania Emma . Keď som sa na ňu otočila mala odutú spodnú peru a predstierala urazenie a zaroveň sa tvárila že ma nevidí. Snažila som sa na ňu rozprávať asi 3 minúty ale stale opakovala ,,Ja som sa z tej nemocnice asi zošalela stále niekoho počujem a nič nevidím. "išla skoro vybuchnúť od smiechu . Keď už ma to nebavilo vyšla som z izby a buchla dverami . Ona nasadila taký ten pohľad že vážne a zobrala do ruky mobil. Vonku za dverami som počkala asi 2 minútky . Po tých 2 minutkach som vtrhla do dverí,hodila sa jej k nohám a začala prosiť o odpustienie . Samozrejme mi odpustila a objala ma takto sme sa tam objímali asi 5 minút až kym neprišiel Karol a nezačal zas prudiť. ,,Hele urychlete to jó " a zasmial sa. Trochu som sa z objatia odtiahla a pošepkala Emme dostatočne nahlas aby to Karol počul ,,Nepočuvaj ho, závidí lebo jeho nikto neobjíma " Na to sa Emma začala samozrejme rehotať ako keby videla vystúpenie všetkých komikóv sveta. No keď už som videla že má kovy fakt nervy tak som Emme naznačila nech ma pustí išla som von z izby . Zatiaľ čo ja som prekročila prah dverí kovy ešte v izbe čumel do mobilu . Docupitala som k nemu a mobil mj z rúk vytrhla. Kovyho som následne začala ťahať za zapästie von z nemocnice . Keď sme vyšli z nemocnice tahania sa ujal Kovy . Tahal ma presne k tomu autu kde som z okna vydela ako tam vykladá moju tašku . Do auta som poriadne nevidela . Kovy auto zozadu obišiel a nastúpil na zadné sedadlá z druhej strany . Keď som otvorila zadné dvere auta zistila som že auto patrí...
Ahojte :)) chcem sa spytať čo vám na tejto kapitole vadí ?
○mohla byť kratšia
○mohla byť dlhšia
○málo obkecavania
○veľa obkecavania
○použité postavy
○jazyk
○gram. Chyby
○vadí mi niečo iné(napiš čo)
○nič mi nevadí :))
Prosím aby ste vybrali možnosť do komentáru :D budem si to mega vážiť samozrejme ako si vážim aj každy vote :))
