... stála akási postava mne neznáma keď ma zbadala sadla si na posteľ a spustila ,,Trošku skoro na útek či nie?" Ja som stála s otvoreními ustami a poriadne som ju v tej tme nevidela. Na otázku som jej neodpovedala a opýtala som sa jej pre zmenu ja ,, Kto si ? A čo tu robíš?"
,,Tvoja nová spolubývajúca Emma teši ma ." A natiahla ku mne ruku . Ja som urobila to isté a pri tom vyslovila svoje meno ,, Kriss" . Potriasli sme si rukami a sadla som si na postel oproti. Chvíľu boli ticho až kým som Emmu ja neoslovila ,,práskneš to na mňa? " ona sa na mňa len zahladela a spýtala sa ,,A mala by som? "...,,Nie prosím len to nie "...,,Ľúbiš ho ?" Zarazila ma otázkou. ,,Nepoznám ho " a sklonila som hlavu. ,,Tak ho chci spoznať " asi sa usmiala a chytila ma za rameno . Ja som jej tu ruku položila na jej stehno a zahlásila ,,A čo si ty psychiater ?" A v tom sme sa začali obe smiať . ,,Možno raz " a zasmiala sa . Hneď na to vytiahla mobil a začala na mňa svietiť . ,,Čo si normál?" Spytala som sa . ,,Musím si na teba posvietiť." Mobil som jej vytrhla z ruky a začala svietiť na ňu. Jej vzhľad ma tak trošku ohromil bola strašne pekná a mala rúžové vlasy . Neviem si ani predstaviť ako som na ňu muslela čumieť . Ako som prestala čumieť tak som zahlásila ,,vieš čo ja už idem spať tak dobrú " Emma si zívla a povedala ,,súhlas" pri čom sa hodila na postel.
6:01 hoď. Ráno ...
,,Vstávamé slunce už vychádzí a vy máte snídani na stole ." Naklusala sestrička do izby s brutálnim budením. Zasvietila svetlo . Ja a Emma sme sa uplnou nahodou zhodli na reakcii ,,Neeeee" a ležali sme dalej ona odišla . Po asi piatich minutách prišla do našej izby s ranajkami v rukách. ,,Tak si to snezte alespoň tady " tá vôňa palaciniek ma vyhodila z postele . Keď v tom sa na mňa sestrička prekvapene pozrela . A sakra zabudla som si dať dole nohavice . Ja som sa snažila tváriť akože nič . Prevzala som od nej palacinky a zobudila Emmu. Rychle sme to do seba nahádzali . A zase si ľahli na nepohodlné nemocničné postele. ,,Tak dobrú " Povedala Emma keď mala hlavu pod vankúšom. Ja som sa len zasmiala a pošepkala ,,Dobrú ,Dobrú" . A moje myšlienkové pochodi mohli začať. O druhej sú navšetevné hodiny príde za mnou niekto ? Kovy by mohol. A čo rodičia ? Takto som rozmýšlala ešte asi hodinu až som sa tak unavila že som zaspala.
