Harry Potter a Svet za Zrkadlami

IV. Krátky rozhovor

IV.

Lucius

                Akurát sú u mňa na čaji Severus s Remusom. Už som im povedal všetko čo som sa dozvedel o tom, že Draco je môj a Síriusov syn. Vyzerali šokovane, ale tiež boli šťastní, že som konečne zistil pravdu. O pár minút na to, dnu vošli Draco s Ronom.

“Ahoj. Dobre, že ste tu všetci. Prišli sme kvôli jednej veci. Našli sme jeden článok a možno by nám vedel pomôcť s naším problémom,” začne pomaly Draco a sadne si aj s Ronom oproti nám.

Počkám než nám podajú knihu a potichu si to prečítame.

“Svet za Zrkadlami je známy ako Temný Svet. Je tam chladno a žiadne svetlo sa tam nedá nájsť. Tiež ho veľa ľudí nazýva ako Svet mŕtvych a Svet duchov. Tento článok nám poskytol jeden duch, ktorý sa ako jedny z mála dokážu pohybovať medzi svetmi. Svet tam je rovnaký ako u nás. Všetky zrkadla v tomto svete sú okná v tom ich svete. Je to jediné svetlo, ktoré tam nájdete. Cez tie zrkadla sa môžu pozerať do nášho sveta. Ciest tam vedie veľa, ale odtadiaľ skoro žiadna………”

Čítame ešte dlho a keď dočítate,tak zistíme, že chlapci čítajú niečo iné.

“Čo to máte?” spýtam sa.

“Listy…….” odpovie Ron.

“Od koho?” spýta sa Rem.

“Od Harryho,” zašepká Draco.

“Čože?! Kde ste to vzali?” spýta sa Severus.

Ja nie som o nič menej zvedavý.

“Na chodbe po ceste sem sme narazili na nejakého okrídleného jednorožca a ten nám ich dal. Potom sa vyparil ako vzduch,” pokrčí ramenami Ron.

“Čo tam píše?” spýtam sa radšej.

“Vedia o všetkom. Podľa všetkého boli v triede, keď sme zistili, že som jeho syn. Taktiež boli všade kde my a…… potom Harry píše len tak. Veľmi rád by bol späť. Hrozne sa tam nudí. Ďalej sa tu dozvedáme, že ten jednorožec sa volá Silver a podľa všetkého si zvolil Harryho za svojho pána alebo priateľa. Tiež píše, že aspoň na hrade nie sú sami, keď jeho rodičia musia zostávať v Godrikovom dole. Sú tam s nimi občas duchovia, keď majú náladu sa tam objaviť, veľa magických zvierat, ktoré môžu chodiť medzi našimi svetmi, tiež jeden jedenásť ročný chlapec, ktorý je tam už pár storočí a jedna tridsať ročná učiteľka Obrany, ktorá je tam tiež už pekne dlho uväznená. A potom to vyzerá, že si na tie pergameny písal len svoje myšlienky, niečo ako svoj denník. Silver ich asi omylom zobral s listami. Možno, že sú práve tu,” usmeje sa Draco.

“Ako by sme to mohli zistiť?” spýta sa Rem.

Kniha v mojich rukách zlato zažiari a potom zlato zažiari aj zrkadlo, ktoré mi visí v obývačke na stene. Hneď sa izbou roznesie žiarivý smiech.

“S….Sírius! Prestaň!....... To šteklí…… Hahaha…..” započujeme Harryho smiech.

“Až keď priznáš, že som vyhral!” zasmeje sa Sírius.

Vyvalíme oči. Čo sa to stalo?

“H...Harry?” ozve sa neisto Ron.

“Čo? Ron?” dosmeje sa Harry.

“Aj tak ťa nepočujú Harry. Poď von,” vzdiali sa Síriusov hlas.

“Iste….Hej počkaj na mňa Tichošľap!” skríkne Harry a potom sa ozve už len smiech, štekot a konské kopytá.