Kapitola 69 /1D FF/ ☑

PROLÓG (Kapitola 0)

      Patty Sheeran navonok rozhodne nevyzerala ako spisovateľka. Jej výzor skôr pripomínal mladú, nezávislú ženu pôsobiacu na vysokom poste manažérky. Vysoké príjmy z predaja úspešných kníh jej dovoľovali popustiť uzdu pri nákupoch rôznych elegantných kostýmov a lodičiek výberových značiek.
      Sebavedomým krokom mierila do kancelárie manažéra vydavateľstva SPRUCE, ktorý jej dovtedy vydal každí rukopis s ktorým prišla.
Patty nebola človek, ktorý sa obťažoval s klopaním. Vyžadovala si pozornosť už pri príchode do miestnosti, nech to bolo kdekoľvek.
„Patty!" Úsmev na tvári Gregora Ellena bol jasným náznakom toho, že niečo potrebuje.
„Greg..." Usadila sa na chladnú koženú stoličku proti jeho stolu a prekrížila si nohy na znak ženskosti. S úsmevom si nerobila starosti. Nechcela sa hrať na niečo čím nie je. 
"Ako sa máš?"
„Predpokladám, že ťa nezaujíma ako sa mám. Ani mňa nezaujíma ako sa máš ty, tak si necháme tieto zdvorilosti pre naozaj dôležitých ľudí." Už sa usmiala. Spravilo jej radosť, že znova dokázala ukázať svoj nezáujem. 
„Tak, prejdeme k tomu, prečo som ťa zavolal."
Prikývla. 
„Nepriniesla si žiaden rukopis od románu Ochranársky typ. A to je už nejaký čas. V zmluve je dohodnuté, že vydáš knihu každý rok. Blížime sa k októbru a na mojom stole, nie je nič." 
Nepáčil sa jej jeho povýšenecký tón. Ale mal pravdu.
„Nemám inšpiráciu." Klasická výhovorka vyhoreného autora niekoľkých bestsellerov.
„To nie je môj problém." Úder späť. Skóre, jedna k jednej. 
Pokračoval.
„Zavolal som si ťa aby som ti pripomenul vážnosť situácie. Do konca októbra chcem mať na stole sto stránok románu. A nechcem vidieť žiadne pokusy o nový štýl písania alebo iný žáner. Chcem ťa tam cítiť. Drzý psychologický román, obsahujúci romantiku."
„ Chápem. Chceš to, čo sa predáva."
„Takto to v tomto biznise chodí, Patty."
Ou! To ako vyslovil jej meno sa jej nepáčilo. Ale v tom momente si uhryzla do jazyka. Zmluva je zmluva. Chcela sa týmto živiť a posledný pol rok rozhadzovala peniaze, kde sa dalo. Drahé dovolenky, žúry s cudzincami sponzorované jej kreditnou kartou ju vycucali. Aj ona potrebovala peniaze.

      Vrátila sa do londýnskeho bytu, kde žila spolu s jej bratom Edom. Byt bol jeho. Vďaka štýlu jej života svoj dom na predmestí musela predať. Nebola z toho šťastná. S bratom sa radi nemali. Mama jej často vyhadzovala na oči, už ako malej, aký je Ed šikovný, čo z neho vyrastie, aký je múdry...  Patty pre ňu bola odpad. 
Ich mama bola príkladom anglickej ženy, ktorá sa drží striktných pravidiel morálnych a etických zásad. Patty jej do tohto vzorca nesedela od malička. Malá dračica vedela, že ani Ed nie je syn, ktorého si ich mama predstavovala, no tajil to pred ňou. Patty sa nehrala na nič.
      „Bola si si hľadať robotu, sestrička?" Zaznel jeho hlas z kuchyne.
„Bola som vo vydavateľstve." Neodpustil si smiech. Bol to hudobník, ktorý si myslel, že napísané slovo bez hudby nebolo umenie, ale rozprávka na dobrú noc.
„Nechaj si svoj názor pre seba, ryšavá gebuľa! Mám prácu."
      Jej izba bola situovaná na hornom poschodí strešného bytu. Aj keď nemala brata rada, toto miesto milovala. Londýn mala na dlani. Bez toho aby si naliala pohár vína, ako bolo jej zvykom, si vzala notebook, sadla na okenicu a hľadala v starých dokumentoch nápad. Nádej, že už ako malá napísala niečo, čo sa bude dať vydať dnes.
Hľadanie bolo márne. Inšpirácia neprichádzala. Vyprahla.
Z dola sa začala ozývať hlasná hudba a hlasy. 

Úryvok z knihy TVOJA STAR

Kapitola 1. HARRY

Na dolnom poschodí bola párty. Mnoho známych tvári šoubiznisu, ktorý pre mňa nebol niečím iným, ako fraškou. 
Vzadu na gauči som zahliadla svojho brata, ktorý popíjal znova medzi tými istými idiotmi, ako stále. 
„Ed, snažím sa hore pracovať. Nemohol by si túto párty rozpustiť alebo aspoň stíšiť?" Bola to odo mňa naozaj úprimná prosba. 
Dievča, ktoré doteraz ku mne stálo chrbtom sa otočilo. A nebolo to dievča. Túto tváričku som poznala.
„No ták, baby. Pridaj sa k nám." Prehovoril ku mne.
„Ahoj, Harry! Prepáč tvoje vlasy ma zmiatli. Myslela som, že si nejaká Edova kunda. Počkať! Ty vlastne si. Len máš medzi nohami vtáka."
Čo si akože myslel? Povie baby a ja sa celá roztečiem? Prepáč, krásavec, ale to nie.
____________________

      „Páči sa mi, keď si drzá." Harry sa široko usmial. Chcel flirtovať. Neuvedomil si, že počet omamných látok v jeho tele mu zabraňuje v atraktívnom výzore pri akejkoľvek šírke úsmevu.
Patty ho ďalej nevnímala. Vrátila pohľad k svojmu bratovi, ktorý si práve užíval biely prášok šíriaci sa do jeho krvného systému prostredníctvom potiahnutia do nosa.
„Feťáci!" 
„Ale to tak, baby. Nehraj sa, že nechceš. Uvoľni sa! Nemôžeš stále len pracovať." Kučeravec sa stále nevzdával. O Patty sa pokúšal už dlho. Bola to pre neho výzva. Imponovalo mu, aká bola nedobitná. Neustále jej patrilo pozornosť, bez toho žeby si ju vyžiadala. Oči na ňu upieral každý a kdekoľvek. Stačila k tomu jej elegantná chôdza, či výraz, ktorým ukazovala kým je. A to sebaistou ženou s nadhľadom. Na veci sa pozerala inak ako ostatný. A tak isto aj uvažovala celkom iným spôsobom. Čo bolo viac než len fascinujúce, pretože do jej hlavy, nevidel nik.
„Len ju nechaj! Visí mi na krku už mesiac." Prehovoril Ed a utrel si nos od zvyškov jeho práškového šťastia.
Patty štvalo, ako sa k nej jej starší brat správal. Nemohol aspoň raz držať jazyk za zubami a neuraziť ju?
„Vieš čo, Harry? Rada si s tebou nejaký ten pohárik dám." Falošný úsmev, ktorý venovala členovi slávnej kapely bol priehliadnuteľný, no jeho vnútro žaslo a bolo mu jedno, prečo práve dnes sa pokúsil dostať do nohavičiek spisovateľky.
      Viedol ju davom do kuchyne, kde jej dal do ruky sklenený pohár. Siahol do chladničky, odkiaľ vytiahol fľašu drahej whiskey a nalial ju po okraj.
„Povedala som pohárik." Neodpustila si povýšenecky tón.
„Nepovedala si aký veľký." Zaprel sa rukou o kuchynskú linku tak aby bol bližšie jej tela.
„Snažíš sa tým niečo kompenzovať?" Nemalo zmysel snažiť sa o konfrontáciu s Patty. Jej slovná zásoba a rýchlosť pracovania mozgových závitov, nedovoľovala nikomu nad ňou vyhrať. To Harry už vedel, preto jej venoval znova len omámený úsmev.
„Čo máš nové, kosť?"
Ignorovala to oslovenie.
„Nové nič. Ale mám starú dohodu s vydavateľstvom SPRUCE, ktorá hovorí že musím napísať novú knihu."
„A o čom bude?" Naozaj ho to zaujímalo. Nechválil sa tým, a rozhodne nie pred Edom, ale čítal Pattyne všetky romány. Boli síce určené pre ženy, no Styles bol romantická duša.
„Ty budeš posledný, kto sa to dozvie." Nemala žiaden hlbší dôvod speváka odcudzovať. No akosi počas jej dospievania nadobudla schopnosť odsudzovania. Stačilo jej, čím sa živil. Hudobník na popredných priečkach hitparád pre ňu nebol nič iné, ako splodina živiaca sa vreckovým neplnoletých dievčat, ktoré z rozmaru utrácali peniaze na albumy a koncerty. 
Zamračil sa na ňu.
„A to už prečo?"
„Nemám ťa rada." Nehovorila celkom pravdu. Nemala ho síce v láske, ale pár rozhovorov, ktoré do vtedy viedli, v nej neprebudili ani žiadne sympatie. 
„A čo ak by si sa ma pokúsila spoznať? Možno zmeníš názor."
Zamyslela sa. Alebo sa zamyslelo jej nadržané ja. Nádherné oči, krásne pery, výrazné mužné lícne kosti a tie ženské vlasy, ktoré mu tak rada vykrikovala sa jej aj tak hrozne páčili.
Prichytila svoje myšlienky, ktoré jej zobrazovali erotickú posteľnú scénu, kde ho za tie kučery ťahala tak silno. Bože!
Natiahla ruku k Harryho poháru, ktorý držal v pravej ruke a vypila aj ten. Potrebovala tú predstavu zahnať preč. Nepodarilo sa.
„Vieš čo, Harold Styles? Máš dnešný večer na to, aby si mi dokázal že stojíš za hriech." Siahla po fľaši whiskey a naliala obom.
„Ak je hriech sex, tak ti dokážem, čo len chceš."

.
.
.
.
Zdravím Vás. Myslím si, že na začiatok by sme si mohli povedať niekoľko základných vecí a to, že: Dej je písaný z tretej osoby, to áno. Ak Vám to nevyhovuje, nemajte strach! Ako ste si mohli všimnúť dej bude ukazovaný aj prostredníctvom knihy, kde je už pohľad z druhej osoby.
Dúfam, že sa Vám to zapáči. Poviedku som už raz písala ale sú to roky rokúce. Asi si pamätáte časy, keď sme každá musela mať stránku spravujúcu fakty o One Direction a musela MUSELA sa tam nachádzať nejaká fanfiction, oslavujúca ich výzor a ukazujúca naše predstavy. Tak takýchto poviedok som mala pár aj ja. 
Rozhodla som sa k nim po rokoch vrátiť. Dať im nádych dospelého pohľadu a gramatiky!!! 
Budem veľmi rada ak mi hodíte do komentárov názor, čo si o tom myslíte a nebojte sa aj kritiky :)
.
Xx