Kapitola 69 /1D FF/ ☑

Kapitola 26. Zmätok.

Niall sledoval Petru ako sa pokúša chodiť v topánkach na opätku. Nebol to celkom príjemný pohľad. Každý jej krok fyzicky bolel aj Nialla. A to sa len prizeral.
"Aký dlhý čas ešte potrebuje?" Pozrel sa na Samanthu Sheeran a očakával odpoveď.
No tá neprišla.
"Neodpovedáte preto, že neviete. Alebo preto, že by som prišiel o nervy ak by ste mi to povedali?"
"Z oboch trochu. Niall, musíte pochopiť, že Petra je bezdomovkyňa, ktorá sa do našej krajiny dostala len Pán Boh vie ako."
"Vaša dcéra je čoraz bližšie a bližšie k môjmu súkromiu. Musíme zakročiť čím skôr." Niall cítil paniku čoraz viac potom, čo mu volali z psychiatrickej liečebne, že jeho úhlavná nepriateľka navštevuje jeho priateľku.
"Stále si nie sme istý, či vôbec sa jej kniha týka vás a vašej skupiny." Zhodnotila. Už dlho čakala na nejaký dôkaz zo strany Nialla, že jej dcéra sa snaží potopiť jeho skupinu. No nespravil tak už dlhý čas a Samantha o Horanových slovách začala pochybovať.
"A na čo by vyhľadala moju bývalú priateľku na psychiatrii a natočila si Harryho hádku?"
"Možno pracuje pre bulvár."
Niall sa začal smiať rovnako ako Patty, keď jej to naznačil on.
"Prosím? Vaša dcéra je príliš hrdá na to, aby sa spojila s bulvárom. Určite to musí byť kniha."
"Ak to chceme naozaj dokázať, musí ju niekto sledovať. Mňa aj vás si všimne, Niall."
Blondiak ukázal prstom na Petru.
"Preto je tu ona. Máte ešte dva týždne na to aby ste s nej spravili človeka."
"To zvládnem." Síce to prehodila veľmi ľahko, no vnútri cítila že to bude veľká výzva.
Petra síce nerozumela celej konverzácii, ktorú Niall a Samantha viedli ale tušila že sa to týka jej vzdelávacieho systému, ktorý jej pani Sheeran vytvorila.
Denno denne vstávala už o piatej ráno a začínala lekciou obliekania, maľovania sa a bohužiaľ kvôli pomerom z ktorých pochádzala, musela sa učiť aj hygiene.
Okrem toho mala hodiny angličtiny, psychológie a etiky.

Patty riadila svoje auto na ceste do štúdia, kde sa mal nachádzať Harry s Liamom. Snažila sa efektívne využiť čas a tak zvukovo nahrávala svoje poznatky do knihy, ktoré jej nová aplikácia spisovala po riadkoch.
Už sa blížila k štúdiu a tak svojmu mobilu dala príkaz aby sa kniha uložila. Siahla po telefóne a chcela ho odložiť do tašky. Len na krátky moment nevenovala svoju pozornosť vozovke, keď do niečoho nabúrala. Jej telom prešiel strach. Netušila či stratu dychu spôsobil šok alebo náraz. Svoje ruky ešte stále držala na volante a nevedela zastaviť ich trasenie.
Konečne lapila dych. Rozhodla sa, že vystúpi z auta a zistí, do čoho nabúrala.
Vyšla von.
Začala sa okolo seba zmätene pozerať.
Pred jej autom sa nič nenachádzalo. A rovnako tak ani pod ním.
"Patty, láska! Konečne si tu." Priskočil k nej Harry a pokúsil sa ju pobozkať. No Patty so svojou tvárou cukla dozadu. Stále sledovala miesto pred svojím autom.
"Je ti niečo?" Harry si všimol, že s jeho priateľkou nie je všetko v poriadku. Znova.
"Ja, niečo som zrazila." Priznala sa a prstom ukázala na kapotu svojho auta.
"Kedy? Si v poriadku?" Začal okolo nej splašene behať a kontrolovať jej telo. Nevidel ani známku nárazu. Tak ako na nej ani na aute.
"Tak odpovieš mi? Kedy si nabúrala?"
"Teraz!" Vykríkla.
Harry pre istotu ešte raz obišiel celé auto a skontroloval jeho každý milimeter.
"Patty, ale tu nič nieje!"
Patricia bola stratená vo vlastnej hlave. V poslednej dobe sa jej dialo hrozne veľa vecí, ktoré nemali žiadne racionálne vysvetlenie.
"Hovor so mnou!" Vyzval ju Styles.
"Musím ísť!" Nasadla do svojho auta.
"Ísť kam? Teraz si hovorila, že si havarovala."
"Zmýlila som sa." Chytila kľučku od dverí a zavrela sa.
"Ako sa dá v niečom takom zmýliť?" Harry sa nahneval. Prestávalo ho baviť, že netušil čo sa s jeho priateľkou deje.
Patty naštartovala svoje auto a pokúsila sa odísť. No Harry zakročil a rýchlo naskočil na miesto spolujazdca.
"Ešte raz sa ťa pýtam, kam ideš?"
"Vystúp z môjho auta!" Skríkla na neho a udrela ho päsťou do pleca.
"Si normálna? Čo s tebou je? Ty potrebuješ pomoc."
"Vypadni!" Vykríkla ešte hlasnejšie a ani na moment nezaváhala použiť hrubú silu znova.
Harry netušil čo má robiť. Videl, že jeho prítomnosť ju vytáča. Ale na druhej strane ju nemohol nechať v tom stave šoférovať. Nech už mala namierené kamkoľvek.
Využil jej chvíľu nepozornosti, keď si dlaňami zakrývala tvár a tak ukryla svoje slzy, a vytiahol jej kľúče zo zapaľovania. Už si bol istý, že autom nikam neodíde.
"Čo si to spravil?" Nahnevane sa na neho pozerala cez slzy.
"Vzal som ti kľúče pretože mám o teba strach a bojím sa, že by sa ti mohlo niečo stať. Prosím, upokoj sa, pôjdeme spolu k tebe domov a pozhovárame sa." Snažil sa vysloviť každé slovo v pokoji aby Patriciu ešte viac nevystrašil. Keď videla úprimný strach o ňu v jeho očiach, chcela aby ju objal. A bolo jej úplne jedno, že k nemu ozajstné city nikdy neprechovávala.
"Zober ma domov..." Po tejto jej vete sa z nej pustil hlasný plač.