Kapitola 69 /1D FF/ ☑

Kapitola 2. Rohypnol.

„Čo ak nás počul? Pre tvoju informovanosť ti prezradím, že som sa ráno zobudila a dvere boli otvorené."  
„Ako mu to vysvetlím?" Harry sa zúfalo pozrel na Patty a dúfal, že z nej vylezie nejaký kreatívny, spisovateľský nápad, ako ho z tejto šlamastiky dostať.
„Je mu to jedno prosím ťa. Aj keby si tu zo mňa vymlátil dušu." Stále sa tam premávala nahá a Styles sa musel veľmi snažiť, aby sa sústredil na konverzáciu.
„To som včera skoro aj." Pousmial sa nad spomienkou nad predošlou nocou a zozadu podišiel k jej nahému telu. Najprv pobozkal jej rameno, potom krk.
„Fešák, ak sa na mňa nenahneváš, ja mám dnes kopec práce. Musím sa obliecť a ísť." Patty sa k nemu otočila čelom a dala mu na pery letmý bozk. Bol jej ukradnutý. Nevidela žiaden dôvod správať sa k nemu pekne. Zažili spolu jednu noc a tam to malo skončiť. Ale to ešte netušila, aký plán sa zrodí v jej hlave. Nemala poňatie, ako veľmi bude potrebovať aby si kučeravého speváka naklonila na svoju stranu. 
„Zavolaj mi večer!" Alebo tam už nejaké tušenie bolo? Otočila ho smerom k dverám a postrčila aby vyšiel z jej izby.
    

          Bol síce koniec septembra, no počasie ešte stále pripomínalo to letné, a tak Patricia zvolila krátke šaty z priesvitnej látky, ako tie vhodné. Ukazovali jej postavu viac než len okrajovo a to sa jej páčilo. Nevadili jej nadržané pohľady cudzincov. Rada sa ukazovala.
V kabelke niesla neznámi prášok, ktorý našla Harrymu v noci. Chcela sa poradiť so svojim starým známym, ktorému už viac krát dohodila rande na slepo. Dúfala, že tento raz by mohol pomôcť on jej.
„Josh!" Kričala pod jeho oknom v polorozpadnutej budove. 
„No ták! Josh!" Až na jej druhé zvolanie sa na treťom poschodí zjavila jeho tvár. 
„Sheeran! Čo tu chceš?" Žmúril na ňu očami. Práve vstal a ešte stále si nebol istý, či osobu nazval správnym menom. 
„To je mi privítanie. Pusť ma hore, Josh!" Do piatich sekúnd, na jej rozkaz, zabzučala brána a ona si to pešo vyšla na tretie poschodie, kde už boli otvorené dvere aby mohla rovno vojsť dovnútra.
„Zavri za sebou!" Ozval sa hlasný Joshov hlas.
Patty privrela dvere a šla za hlasom, ktorý si spieval Give me love, pesničku jej brata. Vedela, že to Josh robil náročky a tak mu nechcela spraviť tú radosť, aby sa nad tým vytočila. Ignorovala jeho spev, položila kabelku na jedálenský stôl v kuchyni a pohodlne sa usadila na barovej stoličke, ktorá bola vyššia ako stôl pred ňou. Evidentne tu ten nábytok niekto priniesol zo smetiska. Neladilo tam nič s ničím.
„Dáš si kávu?" Zamával na ňu lacnou instantnou kávou. Ale bol to ten deň, kedy rannú rosu naozaj potrebovala a rozhodla sa, že je jej jedno ako chutí. Prikývla.
„Máš niečo nové, krásavec?"
Hlasno si povzdychol. 
„Nie. Je pekné, že sa pýtaš. Čo chceš?"
„Musím niečo chcieť?" Vedela za čím tam prišla. Ale šikovné konštatovanie jej kamaráta ju prekvapilo. Takže sa chcela dozvedieť, ako je možné že sa dostal do jej hlavy. I keď len k takej hlúposti. 
Zasmial sa a zahľadel sa jej do očí, podávajúc jej kávu zaliatu s vodou z rýchlo-varnej kanvice. Fuj!  Vykríkol Pattyn žalúdok.
„ Áno. Nikdy sa nepýtaš na niečo, čo nie je podstatné. Je to podla teba len zbytočná formálna otázka  a tak je zbytočná. Vždy keď sa správaš milo smeruje to k prosbe o službu."
Pokrčila ramenami. Mal pravdu. Naozaj bola taká.
„Mám pravdu." Pípla a odpila si z kávy. Počkala kým sa Josh usadí oproti nej. Preboha, na čom to sedel zasa on? Stolička bola položená tak nízko podlahy, že by si ju človek pomýlil s lehátkom.  
„Tak, čo potrebuješ?" Patty siahla do kabelky a hodila mu sáčok, ktorý našla.
„Čo je to? Darček asi nie, však?" Zbláznil sa? Darček? Prečo by mu ho mala dávať. Nič mu nie je dlžná. Zatiaľ.
„Neviem. Preto som tu." Spisovateľka bola človek, ktorého by známi opísali; Všade bola, všetko vie. No mýlili sa. Každú pochybnosť priznala bez hanbi. No následne si informácie zistila. A aj to bola jedna z vecí, ktoré ju od zvyšku okolia odlišovali. 
Znova si odpila z kávy. Prekvapila ju chuť. Nie len že sa to dalo zvládnuť, ale dokonca jej zachutila.
Josh otvoril vrecúško. Najprv k nemu pričuchol, potom si oblízol prst, priložil ho k prášku a špičkou jazyka ochutnal.  V ústach si nazbieral sliny, ktoré bez hanby vypľul do stredu vlastnej kuchyne. 
„To je flunitrazepam. Odkiaľ to máš?" Vyzeral, že sa hnevá.
„To ti nepoviem." Prehovorila spokojne a znova si odchlipla z jej nápoju. Dôvod, prečo by ho mala informovať nemala.
Josh sa nervózne postavil. Ak by tam sedela iná žena, mohla by sa báť. 
„To nie je sranda, Patty! Je to rozdrvený flunitrazepam. Chápeš?"
„ Nie. Pretože mi musíš vysvetliť čo to je." Povedala mu to ako malému dieťaťu. Bola to pre ňu samozrejmosť. Netušila z akého dôvodu sa tak sprosto pýtal.
„Môžeš ho poznať aj ako Rohypnol. Je to benzodiazepínový derivát."
„Josh, ja chcem vedieť čo to je a nie či ty tento rok spravíš doktorantskú skúšku."
Zasmial sa a pokojne sa usadil. Už vedel, že Patty v tom nebola namočená. Veď tá nemala šajnu o čo ide. Nebola drogovo závislá. Odľahlo mu. Obľúbil si ju a len veľmi nerád by ju videl akoby podľahla drogám.
„Rýchlo ľudí uvádza do hlbokého spánku, znižuje úzkosť a svalové napätie. Tu v Londýne ho často drvia a používajú v baroch tak, že ho sypú dievčatám do drinkov aby ich mohli - Veď ty vieš." Povzdychol si.
„Dúfam, že teraz chápeš prečo ti to nevrátim."
Patty sa zasmiala. 
„Áno, viem. Aby si to mohol predať. Ale pokojne si to nechaj." Rýchlo dopila svoj nápoj aj keď ešte horúci a prázdnu šálku dala do umývadla.
„Pomohol si mi, ďakujem." Joshovi dala na líce ďakovný bozk, vzala kabelku a odišla.