Kapitola 69 /1D FF/ ☑

Kapitola 41. Olívia.

            Patty nasledovala Liamove kroky k dverám domu. Počkala kým zaklope. V jej brušku sa objavili vzrušujúce motýliky, ktoré spôsobovala radosť z nového tajomstva.
„Liam!" Šťastne vykríkla malá slečna asi vo veku troch rokov.
„Olívia." Zohol sa k nej a ukryl ju vo svojom náručí.
Oči malej Olívie a Patty sa stretli.
„Kto je teta?" Malá na ňu ukázala prstom a podišla k nej. Vytočila svoju detskú hlavičku do hora aby si premerala aj výšku, pre ňu neznámej, dámy.
„Olívia, toto je Patricia. Moja kamarátka." Hnedooká slečna k nej vystrela ruku.
„Ahoj!" Patty jej potriasla malou dlaňou.
„Teší ma." Usmiala sa na ňu a nechala sa ťahať za ruku do vnútra.
„Olívia, koľko krát som ti vravela aby si neotvárala dvere sama." Do vstupnej haly vošla paní, ktorá mohla mať okolo štyridsať rokov.
„Pán Payne," takmer sa uklonila keď ho uvidela. Čo Patty prišlo smiešne.
„vitajte!"
„Kornélia, koľko krát som vám vravel, aby ste ma volali Liam?"
Prikývla a poslušne sa usmiala do zeme.
„Pripravím niečo vám a vašej kamarátke k jedlu?"
„To od vás bude milé." Liam si pretiahol špinavé tričko cez hlavu a podal ho do rúk Kornélie.
„Neprať, vyhodiť." Upozornil ju. Tričko, ktoré mal na sebe takmer štyri dni páchlo príliš na to, aby ho bolo možné znova použiť aj po vypraní.
Kornélia sa zohla k malej Olívii.
„Pôjdeš mi pomôcť do kuchyne pripraviť niečo pod zub?"
Malá vo vzduchu tleskla rukami a bez odpovede sa rozbehla obývacou izbou. Pomocnica ju nasledovala.
Patty sa pohodlne usadila na gauči a usmiala sa pri pohľade na Liamovu obnaženú hruď. Spomenula si na ich spoločné chvíle v garáži.
„Tvoja dcéra, však?" Vzala do rúk fotku zo stolíku, na ktorej bola malá spolu so spevákom.
Nečakala na jeho odpoveď.
„Podobáte sa."
Liam bol ticho. Nemal na túto situáciu pripravený žiaden vysvetľujúci monológ. Jednoducho to bolo tak. Olívia bola Liamova dcéra.
„Pôjdem sa osprchovať a prezliecť." Potupne kráčal hore schodmi, keď ho zastavila ruka Patty.
„Snáď si si nemyslel, že ťa spustím z očí." Svoju ruku omotala okolo jeho ramena.
Na jej tvári sa tasil víťazoslávny úsmev. Zistenie, že Liam Payne má dcéru bolo o dosť lepšie, ako fakt že sa s ňou konečne vyspal.
V jej rukáve sa objavilo nové eso, ktoré sa chystala použiť ako všetky ostatné.
„Stále si myslíš, že by som ti ušiel? Ukázal som ti svoju dcéru. Jediný kto o nej vie sú moji rodičia." Snažil sa v nej vyvolať ľudskosť, ktorá by jej zabránila existenciu Olívie uviesť v knihe. Liam stále dúfal, že v Patty sa skrýva empatia voči ostatným ľuďom.
„Prečo to robíš?" Opýtala sa ho potom čo vošli do spálne. Celá bola zariadená v dreve. Vyzerala ako izba na noblesnej chate.
„Čo?" Otvoril skriňu a znej vybral oblečenie, ktoré si plánoval po dlhej sprche obliecť.
„Pomáhaš mi. A ja netuším prečo."
„Viem, že si myslíš že sme len zapredanci. Ale v niektorých prípadoch môže byť aj opak pravdou."
Ľahla si na posteľ a zasmiala sa.
„Liam, som expert na manipuláciu slovami. Mňa takýmito rečičkami nedostaneš."
Pozrel sa jej hlboko do očí. Naozaj v nich videl nedôveru v jeho slová. Prisadol si k nej na kraj postele.
„Naozaj je tak ťažké uveriť, že ľuďom ktorým na tebe záleží sa ti snažia pomôcť?"
Prikývla.
Liam sa vybral do sprchy. Bol prekvapený, keď ho Patricia nenasledovala so sprievodom úchylných viet.
Zatiaľ čo zo seba zmýval spomienky na posledné dni, Patty sedela na posteli so svojím notebookom a hľadala prúd myšlienok, ktorým chcela vyjadriť niečo o Liamovi.
No kohútik sa zastavil. Jediné, čo svietilo na jej obrazovke bol názov kapitoly Liam. Problém s tvorivosťou pripísala únave a náročnému týždňu. Privrela svoje oči a nechala svoje sny aby jej ukázali znova cestu ktorou sa má vydať.

DEŇ D

Zayn sa usmiaval pri pohľade na kalendár visiaci na stene. Vedel, že je deň, kedy mal znovu vidieť ženu, do ktorej sa bezhlavo zaľúbil. Cítil sa ako pubertiačka, ktorá sa chystá na prvé rande. Dokonca uvažoval aj nad svojím outfitom, ktorý si mal obliecť.
Z myšlienok ho pretrhol Harry, ktorý mal v ruke jediný výtlačok knihy, ktorú pred rokmi napísal.
„Tu je to!" Oznámil Zaynovi a knihu hodil na posteľ.
„Tak, aký je plán?"
Harry si hlasno povzdychol a usadil sa na Zaynovej posteli. Odkedy zmizol Liam, zabývali sa v jeho dome. Aj vďaka tomu si k sebe našli znova cestu.
„Neviem, Zayn."
„Potrebujeme odtiaľto vypadnúť tak, aby Paul s Niallom neprišli na to, že sme išli za Patty." Malik sa natiahol k Harryho knihe a obzrel si jej obal.
„Veľmi pekné." Skonštatoval popod nos pri pohľade na farebné kvety, ktoré pôsobili, že boli maľované detskou rukou.
„Ďakujem. Kreslil som to, keď som mal štyri."
„To sa dalo uhádnuť." Obaja sa zasmiali a priateľsky si tľapli rukami. Pri objavovaní plánu ako pomôcť Patty, sa zblížili. Už pre nich viac nebolo podstatné, ktorému malo patriť jej srdce.
„Ako to spravíme? Paul všetkých sleduje. A z nás dvoch nespustí oči. Veľmi dobre vieš, že nás už teraz podozrieva."
Zayn Harryho vôbec nepočúval. Začítal sa do úvodnej strany Harryho knihy.