Kapitola 69 /1D FF/ ☑

Kapitola 25. Drunk.

            Patty sedela naproti Liamovi. Čajovňa v ktorej sedeli bola zapadnutá v štvrti, kde sa novinári určite nepohybovali. Liam to už mal odsledované. 
Sledovala každý jeho pohyb a kladala si ho do pamäte v spomalenom zábere aby si ho v budúcnosti mohla znova prehrať a prísť na to ako ho skoliť.
"Neviem ako ti pomôcť, Patty." Priznal sa. Naozaj nepoznal riešenie na tému ako udržať vzťah počas ich turné. Ak by ho vedel, bol by tým najšťastnejším človekom na svete, pretože Daniell by bola stále po jeho boku.
"Myslím, že počas sviatkov sa presťahujem do nejakého domu mimo tohto chaosu." Povedala úprimne. Potom čo poslala Zayna zo svojho života preč jej liezlo na nervy všetko, čo vydávalo zvuk, hýbalo sa aj aj všetko čo sa nehýbalo a zvuky nevydávalo. 
"Veď žiješ u svojho brata. A predpokladám, že nie si typ ženy, ktorá si nechá kúpiť nehnuteľnosť od svojho priateľa."
"Tak to si píš, že nie som. Dostala som zálohu na tú knihu." Klamala len z polovice. Peniaze mala vďaka knihe. To že to od Grega nebola celkom záloha ale v podstate výpalné už spomínať nechcela a nemohla.
"Koľko?" Vyzvedal.
"Nie veľa. Na kúpu to nebude. Ale v pohode z toho môžem vyžiť a platiť nájom."
"Popýtam sa či nepoznám niekoho v okolí. A ako ti to s tou knihou ide? Do tej témy sa pustili už aj noviny a bulvár. Všetci sú plný očakávaní."
Patty sa zasmiala.
"Nikdy som si nedávala načas. Stále som sa snažila uprednostniť kvalitu pred rýchlosťou vydania. A preto si myslím, že ľudí šokuje moje nasledujúce dielo."
"Čo tým myslíš?"
"Rozhodla som sa, že chcem autentickosť. Píšem to denníkovým štýlom. Opisujem čo bádateľka v knihe zažila z jej osoby. Nečítam kapitoly po sebe. Preklepy nechávam tam, kde sa stali. Chcem aby čitateľ cítil, čo sa deje naozaj. Nemienim sa prispôsobiť otrepaným prirovnávacím frázam."
Liama to prekvapilo. Koho nie? Autorka knihy, ktorá nedodržuje základné pravidlá bola podla neho blázon. Ale ako hovoril on sám, v láske a umení je všetko povolené.

            Louis neúprosne trepal na dvere Edoveho bytu. Ryšavec mu odmietal otvoriť. Dôvod bol viac než jasný. Ukradol mu pesničku. Presnejšie len jej text, ale aj tak to bola krádež. Tomlinson to tak nemienil nechať.
"Otvor! Tekvica zasraná!" Pri búchaní do dverí striedavo menil päste a nohy. Z druhej strany ani len slôvka. 
"Louis?" Patty sa vedľa neho objavila aj s kľúčmi od bytu v ruke.
"Ahoj!" Snažil sa uhrať, že je v poriadku. No jeho kolená sa triasli a v hrdle sa mu vytvorila obrovská hrča. Patty nevidel už veľmi dlho a aj tak krátky pohľad na ňu ho bodal do hrude. 
"Čo tu robíš?" Priblížila sa k dverám bytu a odomkla ich.
"Prišiel som za tvojím bratom." Chvíľu mu trvalo, než na to prišiel. Stále sa snažil ustáť, že hovorí s Patty.
"Tak poď ďalej!" Pozvala ho.
Louis ostal stáť na mieste. Jeho telo zalial pot. 
"Ideš?"
"Nie. Nesúri to. Pôjdem domov. Maj sa!" Otočil sa jej chrbtom a vydal sa na cestu. 
"Stoj!"
Venoval jej svoj pohľad v ktorom bolo vidieť smútok tak silno, že aj Patty zabudla na svoje manipulačné techniky a úprimne sa začala zaujímať o to, či je v poriadku.
"Je všetko v pohode?"
"Nič nie je v pohode, Patricia." Priznal sa.  
Dvere výťahu sa otvorili. Stál v nich Ed. Louis pochopil, že byt bol naozaj prázdny.
"A toto je čo? Uvítací výbor?" Vošiel do svojho bytu a zamračil sa na Patty.
"Ty tu už nebývaš! Odkiaľ máš kľúče? Menil som zámky."
"Mám svoje zdroje. A prišla som si pre veci."Klamala. Vybehla hore schodmi a mužov naoko nechala dole. Schovala sa za roh a plánovala vypočuť si ich celú konverzáciu. 
"Prečo si tu Louis?" 
"Pôjdem. Nechcem to rozoberať keď je doma tvoja sestra. Zastavím sa inokedy." 
Patty sa nahnevala. Chcela vedieť, čo sa deje. Dôvod prečo Louis vyhľadal jej brata. Mohla to byť podstatná informácia do knihy. A bolo je jedno, že by možno potopila svojho brata. Veď predsa on bol dôvodom prečo celá kniha vznikla.
"Nie je to preto, že si do nej zamilovaný?" Podpichol ho Ed. 
Louis znova stratil reč.
"Čo čučíš? Všetci to vedia. Aj ona." 
"Vieš čo, keď sme si voči seba takto úprimný poviem ti prečo som prišiel. Nechcel som ťa ponížiť pred tvojou vlastnou sestrou ale nech je po tvojom..." Louis prešiel ku kreslu a pohodlne sa tam usadil. Vypol hruď ako páv, pretože sa cítil na koni. 
"... chcem s tebou hovoriť o pesničke Drunk. Je to môj text! Si zlodej. Budem chcieť finančné vyrovnanie. Myslel som si, že sme kamaráti. Ale ako ty ku mne, tak ja k tebe."
"Máš na to nejaký dôkaz?"
"Áno. Svedkov a tú pesničku som už nahral s inou melódiou. Dátumy v štúdiu hovoria za všetko." 
Ed sa usmial. Louis nerozumel, čo je na smiech. Až kým Ed nesiahol do zásuvky v stolíku odkiaľ vytiahol fotky, na ktorých je nahý s jeho sestrou.
"Vytiahni na mňa ten text a ja vytiahnem toto."
Skóre jedna k jednej. 
"Odkiaľ to máš?" Louis bol v šoku. Na svete pre neho boli len traja ľudia, ktorý o tej noci vedeli. On, Patty a Zayn, ktorý im ráno vošiel do izby. Myslel si aj to, že jediný kto mal fotky bol on sám. A tie predsa zmazal.
"To nie je podstatné."
"Tak čo. Spal som s tvojou sestrou. To nie je trestný čin."
"Nie je. Ale čo na to povie Harry." 
Patty ucítila svoju šancu. Ak by Louis pocítil, že stojí na strane jeho a nie svojho brata, možno by sa jej nesnažil vyhýbať všetkými možnými spôsobmi. Vyšla spoza rohu.
"Louis, ozvi sa mi prosím ťa! S týmto ti viem pomôcť. Môj brat nemá právo zasahovať nám do súkromia." Prešla okolo oboch s cestovnou taškou.
"A ty, ak ešte raz využiješ niečo moje, ..." dvihla do vzduchu výhražný prst a venovala pohľad Edovi.
"...bude zle aj s tebou." 

            Andrea zvonila pri dverách svojho šéfa Gregora Ellena. Vonku sa zdvíhal vietor, ktorý jej spôsoboval zimomriavky. Objala sa rukami a prešľapovala namieste dúfajúc, že jej to pomôže.
"Andrea, poďte ďalej!" Konečne jej otvoril dvere.
"Pán Ellen, som rada že ste doma." Vošla a zavrela za sebou. 
"To áno. Ale musíte to urýchli. O chvíľu mám dôležité stretnutie."
"Mali ste pravdu. Louis Tomlinson tam naozaj včera bol a nebolo ťažké sa s ním začať konverzáciu." Hrdo sa usmiala. Vo flirtovaní bola ešte len nováčik a Louis sa jej naozaj chytil na návnadu.
"Výborne. Ako ste to spravili?"
"Tak ako ste mi radili. Nič som nenechala na náhodu. Celý večer som ho pozorovala ako od seba odháňa ženy a všímala si na čo sa naozaj sústreďuje." 
Greg vzal jej ruku do tej svojej a pobozkal jej chrbát ruky. 
"Výbrone, Andrea! Vedel som, že ste tá pravá na túto úlohu. Len nezabudnite. Infiltrovať sa treba medzi členov skupiny ale náš ozajstný cieľ je Patricia Sheeran. Pozor! Je prefíkaná a nesmie Vás odhaliť." 
"To bude ťažké," Povzdychla si.
"pretože ma už vo vydavateľstve videla." Podotkla na pre ňu zásadný problém.
"To je v poriadku. Určite si Vás nebude pamätať. Patty si nepamätá ľudí, ktorý pre ňu nie sú dôležitý. Určite ani nevie, že s nejakou asistentkou komunikovala."
"A čo ak áno?"
"Vymyslíme plán B." Pohotovo zareagoval a vyviedol ju zo svojho domu. 
Vo dverách si podali ruky a každý išiel plniť svoju úlohu v ich prepracovanom pláne.
            Greg si zobral všetky potrebné podklady na svoju prezentáciu, zavolal svojmu šoférovi aby preneho prišiel a uviazal si okolo krku tú najdrahšiu kravatu, akú mal. Chcel vyzerať reprezentatívne.
Pred domom ho čakal biely Mercedes. Nastúpil a nechal sa odviesť na dohodnuté miesto za Paulom Higginsonom, tour managerom skupiny One Direction. Ellena stálo veľmi veľa telefonátov kým sa k nemu dostal. Ale nakoniec sa ich stretnutie zrealizovalo.
Greg si vykračoval hrdým krokom smerom od auta k vysokej presklennej budove, kde na samom vrchu mal kanceláriou Paul Higgins. 
Náš vydavateľ z neho mal strach, ale neplánoval to dať na sebe vidieť.
Vo výťahu si niekoľko krát v hlave prechádzal ako sa mu predstaví. Nevedel, či to má spraviť dramaticky, priateľsky alebo hrdinsky. Paula ešte nepoznal a tak nevedel akú taktiku zaujať.
Rozhodol sa pre improvizáciu.
Vystúpil z výťahu, kde ho už čakala mladá bruneta.
"Pán Greg Ellen?"
"Áno, slečna." Odpovedal.
"Poďte za mnou, pán Higgins Vás už očakáva." Nasledoval jej kroky až do kancelárie Paula. 
Ten sa tváril, že ho neočakáva veľmi nadšene. Sedel za svojím dubovým stolom a neobťažoval sa ani len postaviť a podať Gregovi ruku.
"Dobrý deň, Gregor Ellen." Jeho ruka ostala trápne visieť vo vzduchu. 
"Viem, kto ste. Mám na Vás desať minút štartujúcich teraz." 
Grega vystrašilo pribuchnutie dverí hnedovlasov asistentkou.
"Predtým než začnem, chcem aby ste mi podpísali túto zmluvu od mlčanlivosti. Čokoľvek, čo sa vynesie z nášho dnešného rozhovoru bude postihnuteľné nie malou pokutou." 
Paul Higgins si vzal do rúk zmluvu a prebehol ju očami, ktoré mu pri pohľade na spomínanú pokutu takmer vypadli z lepky. 
"Dva milióny libier? Vy ste sa zbláznili?"
"Ako som už spomínal ide o veľmi chúlostivú tému potrebujem byť krytý. Nemôžem si dovoliť aby ste niečo niekomu vyzradili. A myslím si, že ak začnem hovoriť Vašich desať minút sa rázom zmení na hodiny." 
Greg začal byť sebavedomejší. Uvedomil si, že on bol ten, ktorý mal informácie a prípadné riešenie. Úprimne sa tešil ako mu vytrie zrak tým, čo vie.
Paul vôbec nemal tušenia čo sa bude rozoberať.
.
.
.
.
S úsmevom pridávam ďalší diel. Bohužiaľ dnes nemám čas na odpovede na otázky, ale úprimne vám chcem poďakovať za reakcie k traileru.
Xxx