Po stopách Beethovena

Šťastie ale aj nešťastie

Cvičila som pilne ako včelička celý víkend. Napokon prišla moja druhá hodina. Teraz, už s ťarchou na pleciach som kráčala po chodníčku smerom k zuške. Nástroj mi bol ťažký a skoro väčší ako ja. Pomalým krokom, ale ešte stále s radostným úsmevom som sa doterigala k dverám zušky. Vyšlapala som na druhé poschodie a zabúchala na dvere. "Dobrý deň. Tak som tu. Celý víkend som sa snažila ale stále mi to nejde..." posťažovala som sa. "To nevadí, ukáž mi ako ti to ide." Zahrala som alebo skôr zabrnkala par tónov pripomínajúcich Kohútika jarabého. Potom som jej to zahrala aj so sláčikom aby videla ako som sa snažila... Pani učiteľka sa na mňa s obdivom pozrela. "Vieš čo? Naozaj ti to nejde podľa mojích predstáv..." sklopila som oči a čakala na to najhoršie. "Ty si .... ma úplne prekvapila. Takto to nezahral ešte nikto pred tebou. Si naozaj talent, aj keď nemala by som ti to hovoriť. Naučila si sa narábať so sláčikom, aj keď to od teba nebolo žiadané. Na dnes máš odo mňa veľkú jedničku." Úplne mi odpadol kameň zo srdca. Pri toľkej chvále som očervenela.
Hodina ďalej pokračovala ako po masle a na domácu som dostala oveľa ťažšiu skladbu.
Doma som sa pochválila a brat len oči vyvaľoval keď som mu ukázala žiacku knižku... "No zdá sa, že už od začiatku sa ti darí. Len tak ďalej..." povedal otec a ja som s úsmevom na tvári a plná odhodlania vstúpila do ďaľších dní.

Po niekoľkých hodinách hudby som trochu olenivela. Už sa mi nechcelo hrať toľko ako doteraz čo sa mi odzrkadlilo na ďaľšej hodine...

" Nie počúvaj, je to falošne, vylaď si tón." Takto na mňa pokrikovala pani učiteľka. Naozaj sa mi nedarilo a plne som si to uvedomovala.
Domov som prišla sklamaná sama zo seba. Posťažovala som sa mamine, ktorá ma počúvala s úplnou vážnosťou. Nakoniec som sa pobrala do izby trochu si pospať. Bola som unavená z celého dňa.

Keď som sa zobudila svietilo slniečko a vonku čvirikali vrabčeky. Ale nie meškám do školy... Rýchlo som si sadla na posteli a ponáhľala sa, že idem vstať, ale nohy mi oťaželi a len čo som spravila krok musela som si naspäť sadnúť. "Mami, prosím poď sem, potrebujem pomooooc..."

Tak toto je štvrtá časť. Ďakujem za čítania dúfam, že vás príbeh neprestal baviť.😊