Od kamarátstva k láske /w Jmenuju se Martin

# 4 #

...zvalil ma na chrbát a bol čím ďalej tým bližšie ku mojej tváry. Viem milujem ho a teraz viem že aj on mňa ale...ale toto je moc skoro veď sa ani nepoznáme. Teda viac  menej. Čo ak to je nejaký úchylák. Kým to nebudem vedieť nič s ním mať nechcem. Som si tým istá.No ale späť preč z mojich myšlienok. Do krutej reality. Teda krutej pre niekoho iného než mňa. Presne ten človek je Martin. Približoval sa ku mne a jasom cítila odpor z mojej strany. Neovládla som sa a ako inak, z celej sily som mu vlepila takú facku že ja som mala červenú ruku a on na líci odtlačku. Než to stihol pochopiť už mal svoju perinu, vankúš a svoju Maličkosť vysťahovanú pred dverami izby. Predpokladám že mu došlo že bude spať v obývačke. Ráno prebehlo následovne. Vstala som a vlasy som mala ako keby som sa pokúsila obhrýzať elektrické káble (ak to niekomu nedošlo, bola som neskutočne strapatá). On sedel na gauči schúlený do klbka. Nevyzeral tak ako normálne. Bol taký...smutnejší. Až po chvíli keď som sa započúvala, počula som vzlykanie. Martin kvôli mne plakal ? Nevedela som že je taký citlivý.Ešte som chvíľu počúvala. Hovoril niečo ako: "Prečo ma nemiluje tak ako milujem ja ju, tak veľmi by som s ňou chcel mať rodinu: Veľký Martin, Veľká Anička, Malý Martinko a Malá Anička. To by bolo krásne." Tak veľmi som tam chcela vletieť a zakričať: "Martin aj ja ťa milujem a chcem mať s tebou veľkú rodinu. A viete čo urobila krava Ann? Presne tak. Vbehla som tam objala som ho a do ucha som mu pošepkala. "Aj ja ťa veľmi milujem a raz budeme mať obrovskú rodinu" zjavne ho to zaskočilo lebo ako inak mal otvorené ústa a opäť na mňa hľadel ako na zjavenie. Je tak roztomilý keď sa čuduje. No počkať,počkať,počkať. Práve som mu povedala že s ním chcem mať veľkú rodinu ? Čo keď bude chcieť veľkú rodinu už dnes ? Ja som ešte není ani plnoletá a on už chce 2 deti !!! A vôbec uvedomuje si on vôbec koľko to je peňazí ? Zjavne nie lebo za mnou celý deň doliezal a otravoval zo slovami: "A budeme mať bábätko ? Prosím :)"

*Večer v posteli*(Nieeeeeeee :D )

Vyzeralo to na normálnu noc. Už som sa neštítila jeho prítomnosti v noci. Takže nemusel spať na gauči. Neverili by ste mi ale on sa NEUVERITEĽNE !!!!! rozťahoval. Keď už spal spánkom spravodlivých otočila som sa mu chrbtom a snažila som sa zaspať. Mala som pochopiteľne zavreté oči (no nie asi, som spala z otvorenými očami, logika...). Martin sa ku mne otočil, nespal. Ani ja som nespala. Otočil ma na chrbát a začal mi rozopínať vrchný gombík na košeli...

Dúfam že sa Vám táto kapitola páči. Budeme radi za každé vote, follow alebo čítanie. *Eliška*