Čo ak...

"Čo mám robiť?! "

Na druhý deň som vstala o piatej. U mňa je to úplne normálne že vstávam takto skoro, lebo vždy sa bojím čo mi v ten deň Claudia vyvedie. Vstala som teda z postele a išla som do kúpelne. Opláchla som si tvár a umyla zuby. Zišla som dole do kuchyňe a sadla som si na stoličku. Hodnú chvíľu som sedela sama so svojími myšlienkami kým ma nevyrušil mamin hlas.
"Emily, prečo ešte nespíš? "
"Už sa mi nechce"
"Trápi ťa niečo? "
"Nie mami, len sa mi už proste nedá zaspať. To je všetko." povedala som s úsmevom. Onedlho vstal aj otec. Kým obaja rodičia raňajkovali ja som vybehla do svojej izby a rozmýšľala som čo si oblečiem. Nakoniec som sa rozhodla pre čierne rifle a čierno-červenú kockovanú košeľu. Bolo ešte len šesť hodín a ja som mala čas. Tak som si teda v obývačke zapla telku. O pol ôsmej som išla do školy. Keďže ju mám pár minút od domu chodím pešo. Pred školu som stretla Zoe.
"Ahoj. Ako sa más?" pozdravila ma. Zoe je moja celkom dobrá kamarátka a zároveň aj jediná.
"Ahoj. Celkom dobre a ty?"
"Celkom fajn"
Spolu sme vošli do triedy no mne ktosi zastal cestu. Samozrejme Claudia.
"Môžeš uhnúť! Chcela by som prejsť"
"A nemôžeš ma obísť?" snažila som sa brániť.
"Nie nemôžem" odsotila ma a odišla pričom mi nezabudla dosť silno stúpiť na nohu.
"Kava namyslená" nadávala na ňu Zoe a škrípala zubami.
"Bodaj by ju raz vyrazili zo školy. Veď už minulí rok mala dvojku zo správania a vypadá to tak že tento rok tomu nebude inak"
"Nechaj to tak" povedala som a so zazvonením na hodinu náš rozhovor skončil.
-----------------------------------------------------------
Blížila sa posledná hodina a ja som nebola dva-krát nadšená. Poslednou hodinou bol totiž telocvik. Zazvonilo, vsetci sa pobalili a pobrali sa do šatní prezliekať. Keď sa všetky dievčatá prezliekli vošli sme do telocvične a rozcvičili sme sa.
"Takže dámy" začala telocvikárka.
"Dnes budeme hrať voleyball. Je vás tu štrnásť tak sa rozdelte do tímov po sedem hráčov pričom jeden bude sediet na striedačke"
Ked sa všetci rozdelili do tímov ja som ako vždy ostala posledná.
"Claudia ostala ti už len Emily" povedala moja spolužiačka Beth.
"No určite! Ja si hentú kravu do tímu neberem"
"Claudia!" zhúkla telocvikárka až sme všetky nadskočili.
"Daj mi žiacku knižku na stôl a vezmi si Emily do tímu"
"Ale..."
"Žiadne ale. Môžte hrať" zavelila telocvikárka.
"Padaj na striedačku a čuš tam!" sykla po mne Claudia nenávistne.
Tak som zvyšok hodiny sedela na lavičke a modlila som sa nech už zazvoní. Keď prišlo to moje vytúžené zvonenie pobrala som sa do šatne prezliekla som sa a rýchlo som šla domov. Doma som sa zvalila na postel a tupo som civela do stropu. Ktosi zaklopal na dvere mojej izby.
"Ďaľej" povedala som
"Ahoj Emily" vošla moja mama
"Ahoj mami" odpovedala som sklesnuto.
"Stalo sa niečo?" spýtala sa s obavami
"Mami ja už to nevydržím"  a tak som jej povedala všetko čo mi Claudia robí. Ona ma len bez slova počúvala.
"Ja už neviem ako ďaľej. Čo mám robiť?!" mama sa zamyslela a napokon povedala.
"Podľa mňa by si mohla prestúpiť na druhú školu. Hovorila si že tu okrem Zoe nemáš žiadnych kamarátov. Na novej škole si nejakých určite nájdeš" Neznelo to ako zlý nápad. Nakoniec som súhlasila.
"Dobre mami" teraz už len vybrať školu.

Tak Emily  prestúpi na inú školu. Viem že táto časť bola trošku nezáživná ale ja sa mi rozbehnem. Budem rada ak sa časť páčila.❤❤❤