Môj kôň

2 0 0
                                    

Kedže sa mi ten kôň menom Rosy páčil tak mi teta Helen slúbila že na nom môžem jazdiť . Bola som ako v siedmom nebi . Zo začiatku som sa aj bála . Veď Rosy je obrovský kôň . No hneď ako som na nu vysadla môj strach  opadol . Najprv ma teta Helen viedla , ale neskôr mi nechala trochu volnosti . Poradila mi :,, Nechaj nech ťa kôň vedie ." Teta Helen má vždy pravdu . Samozrejme aj tentoraz mala . Keď Rosy videla aká som ešte stále stuhnutá spomalila krok a napela všetky svaly . Od tej chvíle som sa už viac nebála , lebo  som vedel že jej môžem dôverovať .

Takto som cvičila denno-denne . Ja a Rosy sme sa viac zblížili . Od vtedy čo som prvý krát vysadla na Rosy ubehlo niekoľko dní.
Jedeň deň keď som práve vysadla na Rosy , moja trénerka čiže teta Helen začala : ,, Sofii už dlhšie jazdíš stále to isté .  Skúsme aj niečo ťahšie . " Vôbec som nevedela čo tým myslí ale keď začala stavať prekážku došlo mi . Dostala som info ako na to ale aj tak som bola nervózna . Veľa krát som videla v správah ako spadla na pretekoch a zlomila si nohu . Našla som vsetku odvahu v sebe a popchla som koňa .

Keď som dopadla cítila som sa čerstvo a sviežo  . Všetok strach zo mňa opadol .

Takto som skákala cez všetky ľahké prekážky , ktoré som našla . Odvážila som sa dokonca preskočiť aj plot .

,, ZVLÁDLA SOM TO " takto som si hovorila alebo skôr spievala v sprche . Keď sme dopadli na zem a za sebou som videla ten plot zosadla som a už len pešo som šla do mojej izby . Dnešný deň bol super . Hneď zajtra to  poviem Sandre . Tá bude oči vyvalovať .

Keď Sofia skoro ráno vyzerala Sandru , uvedomila si aká je šťastná a zároveň roztrasená .

PripravenáTahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon