Láska je zvláštny cit. Príde vo chvíli, keď ju najmenej očakávame a berie so sebou všetko - ako prílivová vlna. Doslova ide cez mŕtvoly. A tak zrejme nie je prekvapením, že miluje každý. Odlišné sú iba prejavy tohto citu.
Niekomu žiaria oči a všade okolo neho sa vznáša aura šťastia. Niektorým sa len bolestne tisnú slzy do očí a nakoniec sú takí, ktorí si to nechávajú pre seba. Časti ich nazývame bezcitnými a pritom sme takí sami, keď nerešpektujeme ich prejav lásky.
*****
Ruky mladej dievčiny putovali do vlasov, ktoré jej vábivo splývali do polovice chrbta. Naďalej zvodne vlnila bokmi a z rovnováhy ju nevyvádzali ani žiadostivé pohľady nepokojného mužského osadenstva. Práve naopak, si ich užívala a vyčkávala na chvíľu, keď sa jeden z nich odhodlá vyraziť na lov. Mala ich všetkých prečítaných a stačilo len, že jemne privrela viečka pod červenými neónom a na bokoch pocítila niečie ruky.
Vôbec ju to nevyľakalo a nezapodievala sa obzretím. V nose ju nepríjemne šteklil ostrý parfum, ktorý mal byť zrejme lákavý, no ak by ho použili namiesto biologickej zbrane, tak by sa nevyhli následkom.
Znechutená dievčina čakala len na osudnú vetu, ktorá odštartuje dnešný večer a ladne kopírovala rytmus piesne.
„Čo tu také krásne dievča robí samé?" jeho chrapľavý hlas vypočítavej dievčine zavibroval na pokožke, keď jej nápadník konečne vyslovil dlho očakávané slová. Teraz už len stačilo zahrať urazenú a hlavne obťažovanú slušnú dámu, ktorou nebola ani v najtemnejších snoch.
Naoko prudko sa strhla a jemne zatlačila do mužovej hrude. Ten sa však nechcel vzdať a s tmavnúcimi očami si ju pritisol tesnejšie k telu.
„Neutekaj, veď len teraz som prišiel," jeho hlas bol slizký, rovnako ako ruky, ktoré sa jej kĺzali dole chrbtom.
Vedela aké je to všetko nebezpečné, a že sa jej to kedykoľvek môže vymknúť z rúk. No na dnes už bolo pozde, pretože adrenalín jej žilami prúdil ako nejaká droga. Presne tak sa aj cítila, ako pod vplyvom.
„Nechaj ma!" skríkla a pokúšala sa od neho dostať. Stisk zosilnel a plán nerozumnej dievčiny pokračoval. Čo najsilnejšie sa mykla a strelila mu facku. Plesknutie sa ozvalo spolu s jej krikom, pričom stačilo narátať do tri a po jej boku sa objavil neznámy chlapec.
„Dáma povedala, že si neželá spoločnosť," snažil sa predniesť ako pravý gentleman, no na takomto mieste to bolo snáď nemožné.
Dievča tušilo, že ju jej tanečný partner tak ľahko nepustí, a preto ju neprekvapilo, keď vzduchom presvišťala päsť a až potom stisk na jej drieku povolil. Viac sa o slizkého opovážlivca nezaujímala a svoj pohľad presunula na blonďavého záchrancu.
„Ďakujem ti," napoli nevinne a napoli ublížene sa zasmiala ale v duchu si gratulovala k dnešnému úspechu.
„Pre dámu v núdzi, všetko," líškal sa jej a všimla si ako sa mladík urputne snaží dívať sa jej do očí. Jeho snahu síce oceňovala, no mala ho prekuknutého, pretože tieto typy poznala. Biely úsmev široké ramená a prekvapivo pekné modré oči zabodnuté v jej výstrihu. Dostala presne to, čo chcela.
„Môžem ťa na niečo pozvať?" po dlhšej odmlke sa strhol a zľahka mu očerveneli končeky uší, keď zbadal jej uprený pohľad.
„Môj záchranca môže všetko," koketne mu zalichotila a v ten večer sa od neho už ani nepohla.
No celý večer túto bizardnú hru sledoval ešte niekto - a ten ju mal prečítanú, ako ona blonďáka.
YOU ARE READING
Fragmenty lásky
Teen Fiction/tretí diel trilógie/ Zliepame len rozbité veci a človek, ktorý povstane z popola je silnejší, ako ten, ktorý sa chráni pred ohňom.
