Fragmenty lásky

siedma kapitola

Väčšina z nás berie lásku ako samozrejmosť. Ako niečo s čím sa stretli v akejkoľvek forme, často hlavne od rodičov a najbližších, no tí ktorí o túto nádhernú možnosť prišli, stratili mnoho. A niektorí sa možno domnievajú, že si  nezaslúžia byť milovaní. Preto kým sú a akými ostatní tvrdia, že sú. To však nie je pravda.

*****

„Dvakrát to isté," prstami i perami naznačila barmanovi svoju objednávku a nechtami nervózne poklopala po pulte. Dnes sa vôbec necítila vo svojej koži a neustále sa musela obzerať, pretože ju prenasledoval nepríjemný pocit. Naozaj sa snažila hodiť to všetko za hlavu a proste sa baviť, presne ako inokedy - zabudnúť na všetkých.

Z myšlienok ju vytrhlo až jemné klepnutie, ktoré vydali poháriky naplnené alkoholom, ktoré pred ňu s úškrnom postavil holohlavý barman. Už sa zberala, že ich zhrabne a poberie sa do boxu, v ktorom ju čakal akýsi chlapec, ktorý sa dnes rozhodol hrať na jej záchrancu. 

„Myslel som, že si pochopila, že to už viac nemusíš robiť," ozval sa jej pri uchu znenazdajky známy hlas, z ktorého jej okamžite nabehli príjemné zimomriavky po celom tele. Po prvotnom šoku sa otriasla a otočila sa, aby tak mohla čeliť Loganovi tvárou v tvár.

„Dúfal som, že ti bolo v mojej prítomnosti dobre," v hlase nemal ani hnev, ani výčitku len smútok, ktorý prišiel Devin neuveriteľný.

„To bolo... ja len," nevedela, čo mu na to rýchlo odvetiť keďže si uvedomila, že jej nepokoj spôsobilo práve to, že ho tu celý večer nevedomky vyhľadávala.

„Chcela som sa len trocha zabaviť, to je celé," dodala kajúcnym hlasom a zahľadela sa do zeme. Naozaj ju v tej chvíli zamrzelo, že ju tam objavil.

„Pokojne si to aj ďalej nahováraj, no zrejme by si sa mala vrátiť k svojmu vyvolenému, ktorý ťa už netrpezlivo vyčkáva," v tých slovách už definitívne hnev cítiť bolo, čo dievčinu len zahanbilo. Nechápala, čo sa to s ňou deje, pretože inokedy by mu vynadala či aspoň kypela hnevom, no tentoraz len krotko sklopila hlavu k zemi a s alkoholom v zovretí sa pobrala k neznámemu chlapcovi. 

Ten len čo ju zbadal prichádzať, tak nahodil čo najkrajší úsmev a gestom ruky ju pozval k sebe. Keď mu vyhovela a tiež sa usmiala, tak v jeho zelených očiach čosi zaiskrilo a rukou si sebavedomo vošiel do vlasov. 

„Vyzeráš nádherne," zašepkal jej do ucha, no tá blízkosť v nej naozaj nevyvolávala príťažlivosť.

Preto nič nehovorila a len do seba naliala tekutinu, ktorá jej mala pomôcť zabudnúť. A po jednej nasledovala ďalšia a potom ďalšia, až sa Devin veselo smiala,  zavesená do Baxa, ak si správne zapamätala chlapcove meno. 

A pretože bola nešťastná a plná rozbitých kúskov srdca, tak pila ako nikdy predtým, pretože to neprestávalo bolieť. To bol zrejme dôvod, vďaka ktorému súhlasila, keď ju Bax pozval k sebe domov. Vo svojej triezvej časti mysle, ktorá sa krčila kdesi v rohu vedela, že to nie je dobrý nápad, no to nestačilo k odmietnutiu. 

A tak Logan z diaľky sledoval ako sa podnapitá dievčina súka do kabáta a zavesená do akéhosi truľa odchádza z baru. Až ho zamrazilo.