How to be a heartbreaker (Jason McCann ff)

McCann

"Derek to je úplná hlúposť." Zopakovala už desiaty krát Aime a ja som aj cez zatvorené dvere vo svojej izbe mohla počuť ich hlasný krik spôsobený novým chlapcom, ktorý bol v tejto hádke omieľanejší ako politická situácia vo večerných správach.

"Aime notak, pozerala si sa na neho s otvorenou pusou a to doslova." Potočila som nad nimi očami a prudko sa postavila z postele.

Láska, láska, láska...Načo je vlastne dobrá? Presne, vôbec na nič! Zbytočné riešenie problémov, ako keby nestačilo riešiť tie, čo si urobím sama. Zbytočne stratený čas s osobou, s ktorou keď sa raz, lebo to sa stane skôr či neskôr, rozídete budete mať chuť roztrieskať si hlavu o najbližšiu stenu.

Je to nekonečné zatváranie očí a pozeranie sa cez ružové okuliare. Snažíme sa a odmietame vidieť tie zlé vlastnosti na človeku.Naivne veríme, že ho zmeníme, alebo aspoň potlačíme všetko zlé v ňom. Ale novinka! Nikdy nemôžeme zmeniť človeka a tým kým je!

"Mohli by ste láskavo držať huby?" Nečakane som vykríkla a tým upútala ich pozornosť. "Obaja." Dodala som keď som videla ako sa Amine ústa otvárajú so zámerom niečo povedať.

"Hádate sa už asi hodinu kvôli úplnej kravine a naozaj ma to začína srať." Zavrčala som a hodila sa na malú sedačku v obývačke kde ich celkom ostrá výmena názorov prebiehala.

"A mám ju snáď pochváliť za to, že doslova vyzliekala toho nového očami?" Rozhodil rukami a ja som sa musela zasmiať nad jeho absurdnosťou. Seriózne si tu ničia svoje hlasivky kvôli niečomu takémuto, čo je pre mňa naozaj vtipnejšie ako keď sa hádajú o tom na aký film večer pôjdu. Pretože ona nebude pozerať film plný krvi a on nebude pozerať romantické sračky, za čo ho nijako neodsudzujem.

"Každá ho vyzliekala očami." Vecne som poznamenala a vyložila si svoje hladké, čerstvo oholené nohy na sklenený stôl, a hlavu si podoprela rukou. Sledovala som mimiku Derekovej tváre, ako sa mu ústa otvárali no následne v dôsledku žiadneho argumentu naspäť aj zatvárali.

"Každá nie je zadaná."

"Veď som s nim nič nemala." Hlas našej rozkošnej svätice sa ozval z kuchyni kde si tipujem, krájala svoje jabĺčko tak, ako každé ráno.

"Povedala som aby ste sklapli."Zavrčala som. "Ak sa tak strašne bojíš, že by ti tuto naša Aime utiekla s jebačom ako je on, tak ti poviem. Naozaj sa máš čoho báť."

"Lilith!"

"A teraz už držte hubu a krok. Zaveziem vás do školy a prisahám, že ak čo i len ceknete o tejto somarine, vyhodím vás von cez zatvorené dvere." Výstražne som zdvihla prst a ľahko si nasunula vysoké čierne lodičky, ktoré perfektne dopĺňali môj obyčajný outfit.

"A obaja viete, že som toho schopná." Otočila som sa na nich cez plece a s víťazným úsmevom som vyšla von z dverí nášho bytu.

Cesta prebiehala naozaj pokojne a v tichosti. Tak nejako som to aj tušila, že sa predo mnou neopovážia načať znova túto tému. Musím uznať, že bolo celkom vtipné pozorovať ako sa na zadných sedadlách doslova nútene držia za ruky.

Vyzeralo to takmer ako keby sa báli porušiť svoj rituál, ako keby sa báli, že ak tak spravia, niečo sa dodrbe ešte viac ako to je. A tak v mojom aute panovala hustá atmosféra, ktorá sa mňa týkala len príliš okrajovo, aby som to nejako riešila alebo sa tým zaťažovala.

Vchodové dvere som otvorila pripravená na závistlivé pohľady, ktoré mi dodajú chuť do života, silu na prežitie ďalšieho nudného dňa na škole a tiež mi o kúsok zdvihnú sebavedomie, ktoré to už aj tak veľmi nepotrebuje. Vstúpila som dnu a kráčala chodbou, ale cítila som, že niečo nie je v poriadku.