Juliet & Juliet |Camren ff|

I.

There was a flower in her heart, it just needed more room to bloom, and when she let it free, she showed the world that sometimes the most beautiful things can grow in the darkest places...

-----

,,Princezná Camila! Princezná Camila, vstávajte!" piskľavý krik práve zobudil čiernovlásku, ležiacu v hradnej komnate paláca kráľov Cabellovcov. Dievčina pomaly otvorila oči, no len čo sa stretla s ostrími slnečnými lúčmi, prenikajúcimi cez okno do izby, zatvorila ich. Neznášala keď ju niekto budil takto. Aj keď poddaní -sluhovia teda inú možnosť nemali, kedže im do svojej komnaty zakázala chodiť. Iba v naliehavých prípadoch, samozrejme.

Znovu sa pokúsila otvoriť oči, čo bolo už lepšie, ale aj tak párkrát zažmurkala, zaháňajuc tak slzy, ktoré sa jej drali do oka kvôli slnku. Krik sa ozval znova za dverami a tentoraz už dievčina nesúhlasne zahundrala. Pomaly sa zodvihla z teplej postele, nohy dávajúc na studenú podlahu, po celom tele jej prebehli zimomriavky. Prešla k dverám, ktoré otvorila a zrak jej padol na malú chudú žienku, ktorá sa staralo o celé najvyššie poschodie hradu a Camiliinu komnatu. Na jej sa objavil ustarostený výraz. Pozrela sa na dievčinu odetú iba v nočnej košeli z drahej látky, ktorú dostala na svoje osemnáste narodeniny.

,,Princezná Camila, kráľovná Sinu, vás volá na raňajky." povedala.

,,Dostavím sa." jemne sa usmiala princezná.

,,A princezná? Možno by vám trochu prispel skorší spánok. Čítanie kníh hlboko do noci, tiež nie je zdravé." mala slúžka  sa otočila na schodisku a pozrela na princeznú.

,,Vie ma to dobre rozptýliť a v noci sa mi lepšie číta." princezná stisla kľučku od dverí. Nikto sa nebude stavať medzi ňu a lásku k knihám. Keby mala čítať od východu slnka až po jeho západ, bude to jej vec.

Slúžka si len povzdychla a ešte raz upornila mladú princeznú o raňajkách.

Princezná Camila sa otočila a zabuchla za sebou dvere. Namierila si to kúpeľne, kde sa umyla, na seba hodila zamatový župan, vlasy si stiahla do vrkoču a vykročila z komnaty. Kráčala po chodbách hradu, prizdobeného mramorom, občas výzdoby zo zlata a obrazy jej predkov. Sluhovia po chodbách jej želali dobré ráno, aj keď ona dobré ráno teda nemala. Možno byť princeznou, nie je takéľahké. Jednu z týchto vecí na tom neznášala, sú rané budíčky. Potom raňajky. Neznášala raňajky. Jasné, že svoju rodinu milovala, ale nikdy jej ráno nechutilo a neznášala sedenie so svojou rodinou pri jednom stole. Sluhovia ich vkuse obsakovali, otec ako kráľ neustále niečo riešil, matka kráľovná zase Camile rozprávala ako sa má mladá dáma správať na kráľovskom dvore, ako sa má zoznamovať s mladými šľachticmi. Toto všetko Camila musela pri rodinnom posedení absolvovovať.

,,Dobré ráno, otče...matka." princezná sa zdvorilo pozdravila kráľovi a kráľovnej, ktorí sedeli za honosným stolom. Obidvaja sa na ňu pozreli, zaželali jej dobré ráno. Camila sa posadila za stôl oproti svojej matke a do ruky zobrala vyzdobený teplý čajník a do šálky si naliala malinový čaj.

,,S tvojím otcom sme sa rozhodli, že ti výcvik presunieme už na dnešný týžden." kráľovná Sinu prehovorila a zahryzla si do sladkého pečiva.

Camila pila čaj, no po tejto novine jej skoro zabehlo. Nemohla uveriť svojim ušiam.

,,Na dnešný týžden? Mala som začať až nabudúci v utorok, deň po splne, sama si povedala, že je to tak najlepšie." Camila položila šálku a svoje hnedé oči uprela na kráľovnú.