Juliet & Juliet |Camren ff|

II.

I left my memories behind in search of freedom, but they still follow me as I walk towards the future. Dark thoughts of a different life, where dreams spend their days in a cage and love is nothing but pain...
-----

Tiché klopanie sa ozvalo na veľké dubové dvere, kde práve princezná na posteli čítala knihu, nad ňou visel baldachýn a za oknom sa kotvil na oblohe mesiac. Camila presne vedela kto to je, preto sa ani neozvala, ani nepovedala to typické "ďalej".

Do jej komnaty práve vykukla hlava kráľovnej. Keď zbadala svoju dcéru uloženú na posteli, zatvorila za sebou dvere. Prešla ku ružovému kreslu a sadla si naň.

,,Tak. Ako si si užila kone?" jemne sa usmiala.

,,Uhm...dobre...m-myslím, že to bola zábava." troška hanblivo sa pozrela na kráľovnú.

,,A? Žiadnen mladík?" Camila sa nepríjemne ošila na svojej posteli. Zase musí rozoberať túto tému.

,,Mala som hodinu so Petrom." neutrálne sa zatvárila, dávať tak na sebe poznať, že jej to je jedno.

Kráľovná sa usmiala. Spýtala sa ešte niekoľko otázok ohľadom tréningu, ale na mladého chlapca sa už nepýtala.

Neskôr sa odobrala naspäť do spálne a stihla ešte Camilu upozorniť aby nečítala do neskorej noci.

Camila súhlasila, ale čítala ešte ďalšiu hodinu. Keď sa odobrala na spánok, nemohla prestať rozmýšľať. V jej hlave sa vírili myšlienky na dnešok, prečo sa jej mama tak stará o tie kone a o chlapca, ktorý ju učí. Nikdy sa dáko nevypytovala na tieto veci.

Po nekonečnom premýšľaní, sa princezná Camila oddala spánku, ktorý ju pohltil do ríše snov a predstáv, a sprevádzal ju až do východu slnka ďalšieho dňa.

-----

Kráľ Alejandro práve vo svojej pracovni skladal dlhý list do obálky, keď mu na dvere niekto zaklopal. Do miestnosti vošiel sluha, ktorý pre kráľa pracoval už takmer dvadsať rokov. Uklonil sa a pozdravil ho.

,,Georges, žiadam ťa o pomoc." kráľ sa na neho pozrel.

,,K vašim službám, kráľ môj." Georges sa vystrel ešte rovnejšie aby ukázal kráľovnú oddanosť.

,,Tu máš list. Je to zoznam. Tento piatok sa bude konať bál, tu v kráľovstve. Na ňom sú napísaní všetci pozvaní. A teba potrebujem aby si ich obvolal a každého pozval. " kráľ sa postavil, obišiel stôl a do ruky mu strčil zoznam v obálke.

,,Teraz, môžeš ísť, mám veľmi dôležitú prácu...no tak, bež." kráľ mu zatvoril dvere rovno pred nosom. Potom sa otočil, obišiel stôl, sadol si a venoval sa ďalším zvitkom papiera absolútne netušiac, že jeho sluha nevie čítať.

-----

Princezná Camila si práve vo svojej komnate prezerala mapy. Mala dosť času než pôjde na obed, tak si krátila čas pozeraním máp rôznych území. Milovala mapy. Pripomínalo jej to časy keď bola ešte malá a s otcom presedela pri nich hodiny. Učil ju sa v nich orientovať. Práve jemu je vďačná za svoje orientačné schopnosti.

Tak ako aj vtedy, aj teraz prechádzala prstom po miestach Miami. Miesto kde vyrástla, stále žije a možno mu bude vládnuť. Pri tej myšlienke sa jemne striasla.

Miami, aké to krásne miesto. Len škoda, že má takú zlú históriu. Keď sa jej otec uchádzal o trón, samozrejme bolo veľa účastníkov, ale najviac hlasov dostal on a Michael Jauregui. Rada sa nevedela rozhodnúť koho postaviť na trón, ľudia zo severu sa postavili za jej otca a ľudia z juhu zase sa Michaela. A tak sa nakoniec Miami rozdelilo na Severné a Južné.