Juliet & Juliet |Camren ff|

III.

She was the sun and I was the moon, we danced the night away while they played the finest tune. And then we kissed, and everyone stared in awe of our eclipse...

-----

,,Bál?! Zase? Už koľký tento mesiac?!" malá dievčina sa rozčuľovala keď sedela za stolom s kráľom a kráľovnou.

,,Camila, zlatko, chceme-,"

,,Nie. Nejdem tam. Kľudne si bál urobte, ale ja tam nepôjdem. Zavriem sa do komnaty alebo niekde a nepôjdem tam." tvrdohlavým pohľadom pozrela na svojich rodičov. Tí si vymenili zúfalé pohľady.

,,Camila, chceme ti niekoho predstaviť." kráľovná prehovorila prísnejším hlasom.

,,Tak to nie," šokovane povedala Camila. Presne vedela čo sa chystá a vôbec sa jej to nepáčilo. ,,To mi nemôžte znova urobiť." smutne odvetila princezná a odsunula tanier.

,,Camila, zlatíčko, chceme ti ho predstaviť, uvidíš bude sa ti páčiť. Určite si ho už videla." kráľovná sa snažila o slabší úsmev a dokonca na ňu mrkla. No v Camile sa začal hromadiť iba hnev.

,,A vy, Veličenstvo k tomu nič nepoviete?!!" obrátila sa na kráľa, úplne ignorujúc kráľovnú.

,,Camila-,"

,,Nie. Skúsili ste sa niekedy zamyslieť nad tým, že takto to iba zhoršujete? Možno, keby ste na mňa tak netlačili, bolo by to oveľa lepšie? Pozrite sa! Na Dinah nikto netlačil a už sa ide vydávať!" princezná sa postavila, čím zrútila niekoľko pohárov na stole.

,,Myslíte si, že takto všetko vyriešite, budúcnosť svojej dcéry, ale ale vôbec sa nezaujímate čo chcem ja!" všade ostalo ticho. Kráľ s kráľovnou sa ponížene pozerali do svojich tanierov, dokonca aj služobníctvo keď začuli krik, otočili sa a odišli z jedálne.

A tak tam stála. Princezná zo Severného kráľovstva, pozerajúca sa na svojich rodičov, v nej sa miešajúcu milión pocitov. Hnev, smútok, sklamanie...

No na druhú stranu sa cítila previnilo. Nemala tak vybuchnúť. Sú to jej rodičia. Kráľ a kráľovná. Miluje ich a oni zase ju. Otočila sa, obchádzajúc stoličku smerom ku dverám. Vo dverách sa ešte raz zvrtla, aby venovala pohľad svojim rodičom.

,,Ale oblečiem si to, čo chcem ja. A odídem kedy sa mi zachce."

A odišla, nechávajúc ich s prekvapením, ale za to spokojným pohľadom.

-----

,,Nie, toto nie sú tie práve." už po stýkrát sa Camila pretočila v zrkadle.

,,Ale princezná, vyzeráte v nich výborne. Vašej matke by sa to páčilo." drobná slúžka napravila Camile sukňu a pozrela na ňu.

,,Páčilo by sa to mojej matke, nie mne. To je rozdiel Marilla." skrz zuby chladne povedala Camila.

,,Prepáčte, Vaše Veličenstvo." uklonila sa Marilla.

Camila prevrátila oči nad tým oslovením. Pozrela sa ešte raz do zrkadla. Nakrčila nos.

,,Marilla, doneste niečo iné. Najlepšie z mojej komnaty." usmiala sa princezná nad jej úžasným nápadom.

-----

Čiernovláska si napravila svoje šaty a porozhliadla sa okolo seba. Masku na tvári, aby ju nikto nespoznal, si dala výšie. Jej kamarátka v jemno ružových šatách sa na ňu usmiala a vykročila smerom ku vchodu do Severného kráľovstva.

Všade sa mihali ľudia. Mladí šlachtici sa rozprávali s dvornými dámami, grófovia v kostýmoch na bál sa rozprávali o kšeftoch, všetci sa vítali so svojími priateľmi.