Juliet & Juliet |Camren ff|

V.

She doesn't see the beauty in the dark sky above. She never took time to stop and feel love, she's like a breath poison lingering in my lungs... But she wants me to be her sun...

-----

,,Musíš nám povedať čo sa tam stalo! Len ty to presne vieš! No tak, Camila!" Sinu chodila sem a tam a rozhadzovala rukami. Oproti nej sedel kráľ so zloženými rukami a zamýšľaným výrazom. Nevyzeral naštvane, ba naopak unavene.

Vedľa neho sedela jeho osemnásť ročná dcéra, princezná, ktorej tiež myšlienky letiali úplne niekde inde. K zeleným očiam.

Tie, ktoré dnes v noci uvidela po prvýkrát ale vie, že ani nie po poslednýkrát. Aspoň v to dúfa.

,,Myslím, že by sme s tým mali dačo urobiť. Poslať na Juh vyhrážku, ak sa tu ešte niekdo z Juhu ukáže, nedopadne to s ním dobre..." kráľovná navrhovala, kráľ sa naďalej mráčil.

Camile to liezlo na nervy. Prečo to rieši takto? Nič predsa neurobila. Oprela sa o opierku na veľkej drevenej stoličke a zamračila sa na kraľovnú.

,,Myslím, že by sa k tomuto nemali takto staviať," začal kráľ, ,,Viem, je to zakázané, Južania, ale..." očkom pozrel na svoju manželku a zase sklopil pohľad, ,,Nič sa predsa nestalo. Bolo to len dievča, možno si chcelo užiť trocha zábavy, risklo to. Nikdo nevedel, že by sa to takto zvrtlo," Camila prekvapením pozrela na kráľa. On to nejde riešiť?

,,Keby to bol býval špión, mohlo by to dopadnúť horšie," otočil a usmial sa na Camilu, ,,Nechajme to tak, uvidíme, potom budeme konať." kráľ sa postavil a prešiel ku kráľovnej, chytil ju za ruku a vtiahol do objatia.

Camila sa cítila zvláštne, ale zároveň spokojne. Aspoň, že sa to nerieši, povedala si. Síce zatajila rodičom veľa vecí o Lauren, ale na teraz to stačí.

-----

Čiernovlásá dievčina sa pozrela do zrkadla a zhlboka sa nadýchla. Bola pripravená to urobiť. Chcela to urobiť. Ešte raz sa pozrela na svoj odraz v zrkladle a jemne sa usmiala.

Podišla k dverám, otvorila ich, vykĺzla von a zamkla ich. Kľúč hodila do vrecka a rozišla sa chodbou.

Bola to neskorá noc, kráľovstvo spalo, možno sa našla nejaká živá duša, ktorá ešte stále v hrade bdela - jednou z nich bola aj princezná, ale ona sa rozhodla urobiť niečo iné. Niečo čo by malo byť zakázané.

V tme sa znášala ako duch, čo najtichšie sa snažila ísť chodbami, aby nebodaj zobudila slúžobníctvo.
Jej čierny kabát vial za ňou, čierne vlasy splývali v tme a zelené oči jej svietili strachom, ale vzrušením.

Lauren zahla do úzkej chodby na prízemí, vediac o tejto chodbe sa dozvedela len náhodne. V chodbe sa nachádzali malé dvierka, cez ne viedli dolu schody. Z vrecka si vytiahla kĺbko vlny, niekoľkokrát jeho koniec obtočila okolo kľúčky, vstúpila a zavrela za sebou. Lauren vyšla v temnej chodbičke kde to páchlo plesňami a výparmi zo znečistenej vody. Lauren sa nad nakrčila nos a ku tvári sa priložila látku, stále tiahnúť klbko za sebou.

Prešla cez mláku a otvorila menšie dvere do potrubia ktoré bolo veľké skoro ako jej izba. Na konci zbadala svetlo. Pre seba sa usmiala a podišla ku oknu. Tam kĺbko položila na parapetu a pritesnila ho. Aspoň si bude pamätať cestu späť. Minule to nedopadlo najlepšie.

Otvorila okenicu a preliezla von. Pod oknom bol asi päť metrový spád, odhadovala. Chytila sa starej parapety a nohu zdvihla do lístia kde sa ukrýval rebrík. Po rebríku zliezla dole. Skryla sa do najbližších krikov a pozrela von na stráže. Dvaja pri bráne, traja pri vstupe do zámku. Lauren spoznala Coella, muž v stredných rokoch, jeden z najobľúbenejších strážnikov jej otca. Pokrútila hlavou nad tým a pozrela sa dole na svoje topánky. Nadýchla sa a vyšla spoza kríkov opačným smerom ako sú strážnici.