Ice Heart (Dokončené)

~27~

Mia

Prišli sme k nejakému skladu. Ten blonďák ma chytil dosť silno za ruku a ťahal ma dnu.

,,Pusti ma."povedala som arogantne a skúšala som sa od neho dostať. Nedarilo sa mi, na to ho chlapa som bola slabá. Zbraň mám so sebou, ale nemala som si ju ako zobrať a zaútočiť na neho.

,,Nie."povedal a uškrnul sa. Vošli sme do skladu. Ten chlap bol predomnou a na niečo čakal. Využijem príležitosť. Ešte raz som chcela vymamiť z jeho zovretia. Otočil sa na mňa a ja som mu kopla medzi nohy. Pustil ma a ja som rýchlo chcela újsť.

,,Za toto budeš pykať."povedal. Vonku ma zastavil ten druhý chlap, ktorý práve dofajčil. Bolo to z neho cítiť. Môj pokus o útek bol  z mafianského hľadiska nemafiánksy, ale bola to jediná možnosť ako sa zachrániť.

,,Kde si chcela isť?"spýtal sa s úškrnom.
,,U nás nemáš šancu."povedal a vtedy tam prišiel aj ten prvý chlap, ktorý zazeral po mne ako sa len dalo.

,,Ešte šťastie, že si ju chytil."povedal a spolu sme išli dnu.

,,Nevieš si poradiť s jednou ženskou?"spýtal sa ho s úškrnom.

,,Neviem čo by si ty robil na mojom mieste."povedal a išiel popredu.

Na konci skladu bol asi Ned. Bola tam stolička, ktorá asi pravdepodobne  čakala na mňa.

,,Mia ako rád ťa vidím. Lucas ti o mne nič nevravel? Ráno som mu volal."oznámil mi a ja som odfrkla.
,,Čo s tebou spravíme?"spýtal sa skôr seba. Ten chlap ma chytil silno za ruku a posadil ma na stoličku. Chrbtom som silno narazila do operadla stoličky.

,,Zviažte ju!"rozkázal Ned a ten blonďák mi zviazal ruky a nohy.

,,Je to nutné?"spýtala som sa ho agresívne.

,, Ano je. Nemienim riskovať."ako to hovoril, tak sa medzitým pozrel na toho blonďáka, ktorého som kopla medzi nohy. 

,, Lucas si aj tak pre mňa príde."povedala som a usmiala sa s miernou štipkou provokácie.

,, No to jasné, vôbec mu na tebe nezáleží. Myslíš, že mu záleží na tom dieťati? Si až tak naivná Mia? Lucasa nepoznáš dobre a myslím, že mu spravím láskavosť, keď ťa zabijem. On nebude mať problémy s tebou a ja pomstím Thea, ktorého si zabila. Pamätáš si, že?"pozeral sa na mňa. Vedela som, že klame. Podišiel ku mne a prstami mi prešiel po líci. Zrak zo mňa nespustil, pohľadom sa zastavil na mojom bruchu, vtedy do mňa vošla zlosť. Bola som nervózna a od toho ako som mykala lanom, ktorým mi zaviazali ruku som pocítila na zápästí bolesti. Bolo to márne sa s tadiaľto dostať, jediná moja záchrana, ktorá by ma mohla vyslobodiť bol Lucas. Otázka čo mi výrila v hlave bola či mu na mne naozaj záleží alebo ma tu nechá na pospas tomuto nechutnému chlapovi.

,, Máš staré informácie."povedala som a uškrnula sa. 

,, Vieš Mia. Si úplne iná, ako ostatné dievčatá v mafii. Nebojíš sa ničoho. Nebojíš sa povedať svoj názor. Niektoré sa mafiánov boja, ale ty? Ty si iná, si ctižiadostivá, inteligentná, tvrdohlavá, čo si zaumieniš to musíš mať. Si krásna. Nechceš sa pridať ku mne? Tú vraždu ti odpustím."povedal a pozeral sa na mňa s vážnou tvárou. Zaskočila ma čo mi navrhol, ale nebrala som to vážne.

,, Myslím, že už si vedel, že odpoveď bude nie."povedala som a skúmala jeho tvár. Začínal byť nahnevaný. Vstúpala do neho zlosť stále viac a viac.

,, Nedávaš mi na výber musím ťa zabiť, ale máš tu ešte stále jednu možnosť. Chceš?"spýtal sa znova a moja odpoveď bola stále nie. 

,, Nikdy by som sa k tebe nepridala. Hnusíš sa mi."povedala som a vtedy som dostala ranu do nosa. Začala mi tiecť krv a dosť silno. Cítila som na pere tú hnusnú kovovú chuť.

,, Ešte stále sa ku mne nechceš pridať?"opýtal sa znova a čakal na moju odpoveď.

,, Moje slovo platí. Nie."povedala som. 

,, Ako chceš bude ťa škoda."povedal a vybral si zbraň.                                                                                        ,, Máš päť sekúnd na rozmyslenie. Päť, štyri, tri, dva."práve vtedy tam vošiel Lucas s Mathiasom a za nimi ďalší muži. S druhej strany prišli Nedovi muži a začali po sebe strieľať. Ja som ostala v tom kúte na konci skladu a dúfala som, že ma niekto nezasiahne. Lucas sa obzeral po sklade a keď ma našiel tak išiel ku mne a dával si pozor, aby ho niekto nezasiahol. Prišiel ku mne a rýchlo mi začal  dávať dole lanko, ktoré som mala na rukách a nohách. Pozrela som sa na svoje zápästia, ktoré boli až krvavé.

,, Si v poriadku?"spýtal sa keď mi odviazal lanko. Prikývla som a chytila si nos. Krv mi už zaschýnala, ale nos ma bude bolieť ešte dlho.                                                                                                                                                                              ,, Teraz musíme rýchlo ujsť. Zvládneš to?"opýtal sa znova a pozrel sa na mňa. Bol taký starostlivý a na tvári sa mu objavovala panika. Naozaj sa o mňa bál.

,, Ano som v poriadku."povedala som. Išli sme zadným vchodom von
Ku Lucasovmu autu. Nastúpili sme do auta a už som videla ako aj ostatní išli s toho skladu von. Lucas naštartoval a išli sme domov. Cesta bola tichá až niekedy v strede cesty Lucas prehovoril. 

,, Mia, prepáč."povedal a niekedy sa pozrel na mňa. Sústredil sa na šoférovnie.                                                                                                                            ,, Všetko je to moja vina, keby som ti nepovedal o tom dieťati čo som povedal naň, tak by ťa neuniesol."povedal a ešte chcel niečo povedať, ale nenechala som mu priestor. 

,, Nemôžeš za to. Ani ja a ani ty, nie sme pripravení na dieťa. Ja ťa chápem."povedala som a Lucas zastavil na pumpe. Nerozumela som prečo, možno si potreboval oddýchnuť od šoférovania alebo len jednoducho zastal.

,, Mathias to zvláda, zvládneme to aj my."pozrel sa na mňa a usmial sa. 

,, Ráno, keď si bol taký nahnevaný tak ti volal Ned."povedala som a Lucas prikývol ak keď veľmi nechcel.

,, Ano, zopár jeho mužov bolo v našom sklade. Neviem ako sa tam dostali. Mathias ti povedal, aby si nešla nikam?"spýtal sa.

,, Ano, len ja som na teba bola tak nahnevaná, preto som ťa neposlúchla. Takže je to aj moja vina."povedala som a chytila som ho za ruku.

,, Ináč to auto si ešte s tebou vybavím."povedal so smiechom. Pozrel sa na mňa a uškrnul sa. Usmiala som sa a on naštartoval. Cesta už tak netrvala dlho. Konečne som prišla domov. Konečne som sa citila ako doma.

Ahojte tak tu máte novú časť. Čo na ňu hovoríte?

Vote 

Comment