Prológ

1K 20 10
                                    

Vedela som to!! Vedela som že tam nikdy v živote nemám chodiť. Nechápem ako som mohla byť taká sprostá. Keby som tam nešla. Keby som ho nikdy nespoznala. Keby som sa nikdy do neho nezamilovala. Keby bolo keby. Ale nie ja som taká tvrdohlavá, že aj tehla by sa zlomila už len pohľadom na moju hlavu. Takže pekne po poriadku. Sedím práve oproti môjmu šéfovi, ktorého z duše nenávidím, ale zároveň ho aj milujem. Čudné čo?? Haló El?? Počúvaš ma? Opýtal sa ma znudene Christopher. Popravde vôbec som ho nepočúvala. A-ano počúvam ťa tak ako vždy. Klamstvo. Tak mi povec o čom som ty to hovoril. Opýtal sa úplne pokojne aj keď vedel, že som ho nevnímala. Spomínal si mi že  v utorok niekde odlietaš?? Skôr som sa ho opýtala ako mu odpovedala. Ty sa ma to pýtaš?? Už mám toho fakt dosť. Znervózňuju ma tie jeho prenikavé  nebeské oči. Ani nevie ako. Musela som sa rýchlo postaviť. Už som to dlhšie nemohla vydržať. Milujem ho a ako veľmi, ale ja som pre neho až veľmi obyčajná. Musím ísť. Potrebujem si ešte niečo súrne vybaviť. Nečakala som na jeho odpoveď a hneď som zbabelo utiekla z jeho kancelárie.Fakt že som bola z nym v jednej miestnosti viac ako pol hodinu bol znepokojujuci. Utekala som najrýchlejšie ako sa dalo. Až som neviem akým zázrakom došlo k môjmu bytu. Kľúčom ktorý som s trasúcimí rukami vytiahla z kabelky som otvorila dvere. Po vystúpení sa mi hneď po tvári skotuľala slza. Postupne to naberalo na intenzite. A tak som zase zbabelo utiekla a potom som preplakala celý deň aj noc. Je to až neuveriteľné ako dokáže dlho človek plakať. Áno. Zase sa muselo ozvať moje blbé podvedomie. Ako ja ho neznášam. Stále sa len zamýšľa nad úplnými somarinami. A ty sa azda nimi nezaoberáš? Veď práve plačeš nad mužom ktorého miluješ a ani mu to nepovieš. A ako mu to mám povedať? Veď ma vysmeje. Každú noc sa zahadzuje s inou a na mňa ani nepomyslí. Ale jedno viem isto. Raz sa to určite dozvie. A bude to už čoskoro. Alebo, ešte si trošku počkám. Musela som sa nejako dostať do kopy. Vstala som z postele a išla do kuchyne. Tam ma čakal pohár s vodou. Nečakala som na nič a napila som sa. Voda bola príjemné studená. Potom som išla na počítač, aby som dokončila pracu. Musel som toho ešte veľa vybavyť. Ale čo ja nedokážem?? Po troch hodinách práce som sa vybrala do kúpeľne. Tam som si napúšťala vaňu. Prešla som pred zrkadlo a odlíčila som sa. Chvíľu som sa pozerala na svoj odraz. Čo sa mu na mne nepáči? To je otázka ktorá mi vŕta v hlave. Radšej som sa vyzliekla a vliezla do vane. Voda bola tepla a príjemné voňala. Po dlhej relaxácii som sa konečne vybrala spať. Myšlienky mi stále behali k nemu. No tak nemyslí už na neho. Poradilo mi moje svedomie. Konečne nejaká múdra veta. A tak som preradila myslenie na úplne niečo iné. A tak som sa pobrala do ríše jednorožcov.                                                  Takže ahojte😘😁 Toto je môj úplne prvý príbeh na wattpade. Dúfam že vám tento začiatok páčil. Aj keď ja si osobne myslím že je to zatiaľ nič moc. Ale tak každý musí nejak začať
S láskou Kajuš😘😘💦

Zákerný šéfoviaWhere stories live. Discover now