Zákerný šéfovia

8.časť- Nemocnica

Prebudila som sa s bolesťou v oblasti brucha. Nechcem ani vedieť prečo. Ta bolesť má tak zamestnala, že som si ani nevšimla že som v nemocnici. Táto informácia má tak udrela do hlavy až som čo najrýchlejšie vstala na nohy. Ale to som nemala robiť. Och prečo som len ja taká hlúpa. Super. Už sa aj rozprávam sama so sebou. Och bože. Stál sa zo mňa autista!!! Dobré musím sa zbaviť týchto (ani neviem či negatívnych) myšlienok. Späť do reality. Tesne pred tým ako som spadla som očakávala že má niekto pri mojej posteli chytí ako v tých trápnych romantických filmov. Ale toto nie je film!. Takže  tvrdý náraz schytala prvotriedna blbka Elizabeth. Myslela som si že podlaha nebude taká chladná. Ale mýlila som sa. Som ja ale naivná. Postaviť sa je vždy najťažšie. Ale tentoraz to išlo ľahko. Malými krokmi som smerovala k dverám. Na moje sklamanie boli zamknuté. Smutná som sa vrátila k posteli. Počkať. Veď izby na dverách sa nezamykajú. No tak asi moja hej. Čo už. Možno by bolo dobré si ešte trochu pospať. Alebo sa pôjdem najesť. Aha, veď izba je zamknutá.  Ja som hlúpa, naivná a už aj samomluvou trpím. To je ale ,,skvele". Po pár nudných hodinách mi konečne niekto odomkol izbu. A nebol to nik iný ako Chriss. A doktor.  Dobrý deň, slečna. Ako sa cítite?? Srší z neho taká energia až mi je zle. On je veľmi..veľmi.. šťastný?? Och, akoby sa mi vysmieval. No viete, strelili ma do brucha zo zadu. Začala som krvácať na mieste a to dosť silné. Keby prídem o pár minút neskôr zomriem. V bezvedomí som tu ležala približne pár dní. Odhadom cítim že rána je hlboká 4 až 5 centimetrov. A tesne minula rebrá. Tak asi ako by som sa cítila?? Ako vydím moja odpoveď ho prekvapila. Ale koho by nie. Pár týždňov som sa takýmto veciam venovala. Ale to už je zamnou. Dobré tak Vám necham priniesť jedlo a potom vás vyšetrim. Pár dní budete jesť len tekutú stravu. A potom vás pustíme domou. Samozrejme keď sa Vám nezhorší stav. Och, nechcem tu byť dlho. A koľko tu asi tak ostanem?? Prosím len nie veľa. Približne 4 dní. Ale keď sa Vám bude dobré zlepšovať stav a rana sa rýchlo zahojí tak Vás pustíme možno v utorok. Aha a dneska je... Hmm.. sobota.  Dobré no to nejako prežijem. Doktor odišiel. Po chvíli mi prišlo jedlo.

Chriss tam celý čas stal a tváril sa akoby tam nebol. Liezlo mi to na nervi. Počas jedenia som na neho jednom očkom pozerala. Dúfam že si to nevšimol. Ale veď čo. On sa na mňa pozerá celý čas a vôbec ho to netrápi.

Prídeš si aj sadnúť alebo tam budeš len stáť?? Pomaly prišiel ku stoličke vedľa mojej posteli. Opatrne si sadol, ale teraz už nepozeral na mňa ale von oknom. Teraz nás čaká veľmi ťažký rozhovor.
Už si sa rozhodla? Jeho zaujíma len toto? Tak no dobre.
Áno. Prácu neprímam. Nemám čas. Chcem sa naplno venovať škole a dokončiť si ju. Potom možno niekedy v budúcnosti prídem. A čo sa týka toho bývania tak nastavujem sa ku tebe len preto lebo mám malý byt. Dúfam že máš veľký šatník. Zasmial sa. Ale nič iné od toho nečakaj. Keby ma nechceli zabiť tak už ťa nikdy nekontaktujem. A prosim už nikdy pre do mnou nehovor meno môjho brata. Chcem na neho zabudnúť. Keď som dohovorila tak on vstal a odišiel. Bez slova. Len tak. Už ľutujem svoje rozhodnutie. Prečo??
_______V utorok poobede________
Dnes by ma mali pustiť. Doktor povedal že môj stav sa zlepšil a to veľmi rýchlo. Takže bez komplikácií sa teraz balím. Má prísť po mňa Chriss. Volal mi a povedal že je na ceste. Pôjdeme ku mne zbalil sa a potom ostanem do konca týždňa u neho doma a až tak pôjdem do školy. Takže necelý týždeň ho nemôžem zabiť. Och to asi neprežijem.

Celý zvyšok dňa som sa balila. Počas cesty sem so mnou Chriss neprehovoril. Smutne. A teraz tu sedí na MOJEJ posteli a pozerá sa na mňa ako sa tu trapim. Pripomínam na MOJEJ posteli. Ako dlho tam ešte budeš sedieť a pozerať na mňa?? Pri tomto ako som to povedala som si spomenula na podobnú situáciu v nemocnici keď som sa prebudila. Z premýšľania má vyrušil jeho hlas. Idem do kuchyne. Chceš kávu? Och aké šľachetné. On my niečo chce ponúknuť. V MOJOM byte z MOJEJ  kuchyne. Nie. Odišiel. Po dlhom čase strávenom balenie sa som konečne stala v jeho byte.
Večer som sa musela zase vybaviť. Ako ja len toto neznášam.

Chceš niečo jesť?? Zašepkal my Chriss do ucha až som sa zľakla. Povedal to veľmi ticho ale keďže stal aj veľmi blízko pri mne tak som ho zreteľne počula. Objal ma zo zadu. Čo si to dovoľuje. Noc spolu nemáme a on si ma tu takto objíma??

Čo to robíš??  Rýchlo som ho od seba odsotila. Keď som sa ku nemu otočila tak som zistila že ma len tepláky. Och nič krajšie som nič nevidela. V duchu som sa predávala nad svojimi hriešnimi myšlienkami. Nikto o nich nebude vedieť. To je dobre.

Myslel som si že budeš v tejto chvíli potrebovať objatie... A tak som prišiel a.. no.. obajl som ťa. Vyzeral rozkošné keď bol v rozpakoch. A ešte lepšie keď zo mňa.

Ty radšej nemyslí. Vyznelo to trochu tvrdšie ako som si myslela. Ale nevadí no. Radšej som odišla do svojej novej izby. Bola celkom pekne zariadené. Všetky steny boli biele a dokonca aj nábytok. Vlastne všetko tam bolo biele. Bolo tam veľké okno pod ktorým bola dlhá parapeta na sedenie kde boli vankúše a deky. Také malé miesto na premýšľanie. Ďalej tam bola velikánska posteľ, vedľa nej boli po oboch stranách dve malé stolíky. Oproti bola veľká skriňa na nejaké veci. Bol tam aj malý kozmetický stolík zo zrkadlo. Samozrejme bolo aj na stene zrkadlo lenže bolo trochu väčšie. A nakoniec tam boli dvoje dvere v starom štýle. Všetko tam bolo v starom štýle. Asi tak 17 storočie??

Prvé dvere bola malá útulná kúpeľňa zladená do biela. V strede bola krásna vaňa v starom štýle. V jednom rohu bol záchod a v druhom sprchový kút.
V ďalších dverách bol šatník. Od zeme po strop som mala všetky skrine zapratané šatami a topánkami. Nesmeli chýbať aj zrkadlá na celej jednej stene. Všetko tam vyzeralo tak luxusné ale predsa som sa tam necítila dobre. Necítila som tam tu známu vôňu domova. Nakoniec ma Chriss presvedčil aby som niečo ziedla. Síce nie veľa ale aspoň to. Nakoniec som išla spať. Zaspala som s pocitom že sa učiť a pripraviť do školy.

Ahojte😂😔 prepáčte že som sa pár mesiacov neozvala ale mala som ťažké obdobie, ale dosť o mne. Dúfam že sa vám táto nudná a krátka časť páči a že ste ešte nezabudli na môj príbeh. Ďakujem za všetko a hlavne tým ktorý ešte čítajú tento dost nudný príbeh. Ale nebojte sa ešte pár takýchto nudných kapitol a prídu celkom špeciálne časti. Tak ešte raz prepáčte a užite si zvyšok tohoto dňa a celkovo celé prázdniny. A nakoniec tu mám odkaz pre Lucku. Sorry😔😔 aspoň takto verejne keď ma ignoruješ. 
S láskou Kaja😂😂😔😘😍💦