Zákerný šéfovia

4.časť-

Poznáte ten pocit niekto vám niečo hovorí ale vy to nepočúvate?? Alebo keď niečo robíte ale neviete čo?? Proste len pracujete ale ste ako v tranze. Tak tento pocit poznám veľmi dobre. Pýtate sa prečo?? Odpoveď je jednoduchá. Pretože som mimozemšťan. Nie, nie robím si srandu. Len tak si sedím v práci robím veľmi podotýkam veľmi dôležité veci ale vôbec neviem aké. Akoby som bola úplne z vnútra prázdna. Ale viem že to robím dobre. Ako?? To je ťažká odpoveď ale viem to. Tak dosť bolo mojich divných myšlienok. Už prešiel týždeň čo chodím do tejto práce a týždeň čo sa mi neozval ( ani Lucy) Michaell. Najprv sa zameriam na tú prvú vec. S prácou som spokojná ale ten môj šéf... No nič moc. Zo začiatku bol normálny ale po pár dňoch k nemu začal znova chodiť ten chlap.. tuším sa volal Chris?? Neviem. Ale to je jedno, podstatné je že od tej doby sa správa čudné a stále niečo vybavuje. A najhoršie je na tom že mňa si vôbec nevšimla. S mojimi kolegami sa zhovára aj pol dňa a ja?? Akoby som bola vzduch. No čo už. Dúfam že sa to po chvíli zmeny. Možno je to len nejaká skúška pre začiatočníka?? Nikdy neviem no. Ale to je jedno, hlavne je že to musím zvládnuť. Tú prácu veľmi chcem. Nielen preto lebo ma to baví, ale aj tie peniaze potrebujem. Za chvíľu mi skončí škola a potom čo?? No chcela by som si kúpiť už teraz nejaký byt s Lucy. Lebo povedzme si pravdu internát je veľmi malí. Ale aj pre moju vášeň. Nie kuchársku ale inú, celkom novú. Pred  7 rokmi keď som mala 15 tak som stretla jedného chlapca. Volal sa Ben. Ten má vtedy naučil jazdiť na autách. Ale nie na obyčajných ale na tých rýchlích. Milujem to. Viac ako čokoľvek na svete. Roky plynuli a ja som sa zlepšovala. Nebola som taká dobrá ako on ale na môj vek to stačilo. Keď už som dovŕšila 19 rokov išla som na svoje prvé legálne preteky. Očakávala som od toho len dobrú skúsenosť a zážitok. A čo sa nestane? Vyhrala som. Keď som to zistila bol to pre mňa šok. Neočakávala som že som až taká dobrá, ale asi som o sebe dosť pochybovala. Ale zlom nastal keď po pár dňoch po súťaži sa Ben zabil na trati keď pretekal s jeho úhlavným nepriateľom. Od vtedy som s tým skončila. Nie len preto len som nemala peniaze ale aj s úcty k Benovi. Bol mi ako druhý brat. Bol veľmi milí ahlvane ochranárský. Bol to môj najlepší priateľ. Ale nebojte sa nemilovala som ho. Nevedela som. Lebo povedzte mi, kto by miloval svojho brata? Nikto.( Ako láskou)  Takže teraz som si povedala že prečo to neskúsiť keď mám príležitosť. Príležitosť ako príležitosť. Dostala som len takú ponuku že či by som sa neprišla predviesť. Vraj že videli moju výhru. Nejaký debili mi začali vypisovať!! To je choré. Ach no čo už skúsiť to môžem ale nezaručuje mi nikomu nič. Po prvé nemám auto. A po druhé platí to čo po prvé. To je asi všetko. Dobré ale späť k bratovi. Akoby sa vyparil. Doslova sa STRATIL. Nikto nevie kde je ani polícia ho nevie vystopovať. A najhoršie je že Lucy celý ten čas len plače. Veľmi jej chýba. Až teraz som si uvedomila ako veľmi ho miluje. Viem za ta láska z jej strany bude večná. Ale z jeho?? Netuším. Aký normálny človek odíde od svojej drahej polovičky len tak?? Žiaden. Iba ten ktorý nemiluje, a to môže byť prípad môjho brata. Ale jedno viem naisto, keď sa vráti zabijem ho. Nie len preto že Lucy sa trápi ale aj preto že mi nechal všetky svoje dlhy. A teraz ja mám všetko platiť za NEHO. Aká drzosť. No neviem neviem, keď to bude takto ďalej pokračovať tak odíde aj ja. Už fakt nemám síl na toto. Aspoň že chodím do školy. Teraz som jej vďačná mám rozptýlenie a to je dobre. Ale dokedy? To neviem. Dobré poďme trošku do prítomnosti. Momentálne som v práci. Aké nečakané! Sedím za stolom a pracujem. Kolo mňa prejde Nick. Ahoj. Pozdravom sa mu. Čakám, čakám,čakám a nič. Och dokedy ma bude takto ignorovať? No nechám to radšej tak. Ako každe poobedie mu donesiem kávu. Položím ju pred neho a ďalej tam stojím. Očakávam že sa ozve ale on len kyvne rukou nech idem preč. Tak toto je vrchol. Môj pohár trpezlivosti pretiekol. Prečo? Čo robím zle? Prečo ma musíš ignorovať? Je to nejaká skúška alebo čo? Keď hej tak ma pekne počúvaj. Nebudeš má ignorovať. Nie som tu na to aby som tu len pracovala bez povšimnutia. Potrebujem aj pomôcť niekedy. Ale namiesto toho ani pozdrav nedostanem. To ale nieje hlavne. Hlavne je to že ja niečo urobím podotýkam bez POMOCI, a ty potom prídeš a povieš že je to zlé. A ako som to mala vedieť hmm?? Keď mi nikto nechce pomôcť. Keď to bude takto ďalej pokračovať dám výpoveď. Áno dám ju. A toto boli moje posledné slová. Skončila som môj dlhý monológ. Na reakciu som čakala trochu dlhšie ako zvyčajne ale nakoniec som sa dočkala. Postavil sa od stola a  hneď bol pri mne. Bol tak blízko. Zrejme mu to nestačilo preto prišiel ešte bližšie. Neviem ako to dokázal ale no podarilo sa mu to. Ani som nestihla reagovať a hneď ma pobozkal. Tak vášnivo a dravo. Ale ja sa nenechám. Viem o čo mu ide. Hneď som sa odtiahla a strelila mu jednu. Toto prehnal. Teraz si ako čo myslíš?? Že prídeš pobozkal ma a ja na všetko zabudnem? A čo potom budeš ma zase ignorovať? Tak na to rýchlo zabudni. Ja nie som jedna s tých čo ty rýchlo podľahnú. Predstav si nebol si až taký dobrý. No nevadí možno sa to časom naučíš. Ale neboj nebudem ťa to ja učiť. Až taká hlúpa niesom. Možno sa nájde nejaká krava čo bude ochotná ale nesľubujem. A ešte raz sa o niečo také pokusiš nedopadne to dobré. Drž sa radšej odo mňa ďalej.  Prajem príjemný deň. Milo som sa na neho usmiala na neho a odišla rovno domou. Ten jeho výraz vážne stál za to. Och aký je len naivný. No nevadí možno sa už poučil. Keď som prišla domou všade bola tma. Po zapnutý svetla som zistila že na stole sú ruže a dve listy. Jeden je pre Lucy a druhý... Pre mňa?? No asi hej keď tam píše moje meno. No nemám čas ho otvárať. Musím sa ísť učiť. Po troch hodinách učenia som sa išla najesť. Urobila som si palacinky. Mmm boli tak výborne. Už by bolo dobré ísť spať ale ja nemôžem a musím sa pozrieť čo je v tomto liste. Prídem ku stolu a zoberiem si svoj list. Prejdem prstami po mojom mene. Pomaly ho otvorím. Začnem čítať: Drahá, Elizabeth....

Ospravedlňujem sa za neaktivitu. Ale povedzme si pravdu bola som veľmi lenivá. Ale donútila som sa, musím to nejako rozbehnúť. Čo si myslíte prečo sa Nick tak správa? A prečo Michaell odišiel?? Prajem vám krásny víkend.             S láskou Kaja😘😘😂