Zákerný šéfovia

3.časť-Christopher Wondeer

Bol tam ten najkrajší chlap na svete. Ak som o Nickovi hovorila že je Boh, tak tento je Boh Bohov. Ani som si nevšimla a už bol v kancelárii. Rozprával sa s Nickom. Ja som stála ďalej od ni..... Počkať ako som sa sem dostala?? To je vlastne jedno. Počas ich rozhovoru som "nenápadné" pokukovala po tom chlapovi. Nemohol byť mladší ako ja, ale bol určite mladší od Nicka keďže nik ma 29. Pokožku mal jemne opálenú, a vlasy tmavo hnedej farby. Bohužiaľ som si nestihla všimnúť akej farby mal oči, pretože  keď tu vošiel hneď ma zaujal jeho úsmev. Nikdy som nevidela krajšieho muža. El, už môžeš ísť. Z myšlienok ma vytrhol Nickov hlas. Počkať ja už mám ísť preč?? Niee! Prečo?? A-ano už idem. Neochotne to som vyšla z kancelárie. Mierila som domov. Nechcela som ísť nikde, ale niekde som už musela ísť. Čo už. Po príchode do bytu som zistila že nikto nieje doma. Na stole mi nechali papierik. Išli sme do kina. Dúfam že to to nevadí. S láskou Lucy. Super mohli mi aspoň zavolať. No nevadí poradím si nejako sama. Išla som sa radšej učiť, keďže zajtra máme dôležití test. Zachvilu mi už končí škola takže je dobre že som si tak rýchlo našla prácu. Ale nechápem že som ju hneď dostala, veď určite tam boli aj iné ženy ktoré mohli byť oveľa šikovnejšie než ja. Hoc, je pravda že ja som najšikovnejšia. Narcis. Ty buď ticho. Nikto sa ta na nič nepýtal. Dobré, ale ktorý normálny človek by sám seba pochválil?? A ešte takýmto spôsobom?? Ja sa nechválil ja len hovorím fakty. Takže sa niekde pakuj a daj mi pokoj, musím sa učiť. Dobré, musím uznať že to bolo divné. Hádať sa so svojím svedomím?? Fakt čudné. Mala by som navštíviť psychiatra. Po dlhom učení som si povedala že by sa mi hodil menší kúpeľ. Tak som si napúšťala vaňu a vliezla do nej. Ach ako som len mohla zabudnúť nato ako je to príjemné. Po troch hodinách strávených vo vani som  sa išla obliecť. V kuchyni som počula hlasy, tak som išla tam. Na moje prekvapenie tam bola len Lucy. Ahoj, kde si nechala môjho brata?? Spýtala som sa Lucy. Bolo mi čudné že tu bola sama. Musel niekde odísť. A.. no trochu sme sa pohádali.  Povedal trochu smutne. Až mi jej prišlo ľúto. Hneď som ju išla objat.  No tak to bude dobré. Po tejto vete sa rozplakala. Nevahala som a objala som ju tuhšie. Čudujem sa že som ju nerozpučila. Nie nič nebude dobre. On je na vine, všetko pokazil. Stále si niečo mumlala. Ale ja som ju počula. Čo sa stalo?? Hneď som sa jej opýtala. Ale odpoveďou mi bol silnejší plač. Tak sme tam sedeli ešte hodnú chvíľu. Keď zaspala tak som ju nechala na gauči a len prikrila. Išla som už aj ja spať. Bola som celkom unavená. Myšlienky mi stále behali k tomu mužovi čo sa zjavil v Nickovej kancelárii. Kto to bol?? A prečo ma vlastne Nick vyhnal?? Otázok som mala strašne veľa ale odpovedí nie. Och nie, skoro by som zabudla že zajtra musím ísť do prace. Dúfam že tam nebude zase. Chcem svoju prácu robiť dobre, pri ňom by som mala rozptýlenie. Neviem ani ako a zaspala som.
Ospravedlňujem sa že kapitola nevišla skôr ale nemala som veľmi čas. Ale pokúsim sa to zmeniť. Dúfam že sa vám zatiaľ príbeh páči a som veľmi rada že počet čitateľov rastie😍😍😘❤ a ešte jedna vec. Kapitoli budem pridávať minimálne 3 krát do týždňa. Takže ešte raz sa ospravedlňujem. Prajem vám príjemný víkend.        
S láskou Kaja 😘❤💦