Dievča bez tváre

3. Kapitola

Ahojte💗 tak je tu nová kapitola a prezradím, že Ross niečo riadne dodrbe... ale tak nechajte sa prekvapiť.

Škola prešla už potom dosť rýchlo a nič také zvláštne sa nestalo. Keď som vychádzala zo školy tak ma dobehol Ross.
,,Ahoj, môžem ťa odprevadiť domov?"

,,Ahoj, a to nič nemáš iné na práci iba ma odprevadiť?"

,,Mám, ale toto je lepšie a máme to domov po rovnakej ceste. Tak? Môžem?"

,,No tak poď..."

Ďalej už nič nepovedal a išli sme teda spolu domov.

,,Tak... ja tu bývam tak ahoj" Povedala som mu.

,,Ahoj..."

Dal si hlavu bližšie k mojej a pobozkal  ma. Strelila som mu facku, že čo si to dovoľuje. Samozrejme... ďalší idiot, čo stojí iba o to aby sa so mnou vyspal. 

Vbehla som do domu a skočila do postele. Neviem prečo, no zrazu som sa rozplakala. Veď ja som nikdy neplakala kvôli nejakému idiotovi, ktorý ma pobozkal. Neviem... proste mi všetko prišlo ľúto. Ani neviem ako ale zaspala som. (Tiež sa vám to stáva, nie? Či som jediná?😨)

Ráno som sa zobudila až na otrasný zvuk budíka. Super... zase škola... Ale tak aspoň, že už bol piatok. Vstala som z postele a išla sa umyť a učesať. Super... vlasy som nemohla rozčesať a tak som si ich zviazala do strapatého drdolu.

Prvú hodinu sme mali anglinu. Učiteľka ma vyvolala k tabuli, aby som šla odpovedať. Tak som sa postavila a prišla k tabuli. Nič som nevedela, ale nedostala som päťku. Posadila ma bez známky. Škola išla strašne pomaly... ale šak viete... Škola...

Na obed sme mali nejaký grc. Vážne to vyzeralo ako keby sa niekto povracal na tanier.
Rossa som našťastie ani nestretla.

Ja viem... strašne krátka kapitola, ale už ma to nebaví. Neviem, či mám s príbehom pokračovať, alebo mám skončiť? Prosím vyjadrite sa v komentároch, či vás to baví alebo nie... teda ak to vôbec niekto číta...😂 Tak majte sa pa.💗 Nová kapitola bude po aspoň jednom komentári.