Dievča bez tváre

4.Kapitola

Po škole som sa bola rýchlo prezliecť a utekala za babami do kina. Dávali nový horor a ja som si to proste nemohla nechať ujsť.

Po príchode pred kino sme si rýchlo kúpili lístky a sadli si. Vôbec nás nesralo, že sme si sadli na úplne iné sedadlá ako sme mali. (Ja viem ja viem... Strašne ,,rebelské" 😂).

Po filme sme ešte išli na pizzu. Baby si objednali syrovú a ja som si objednala Hawai. Áno, zjem celú pizzu. A áno, milujem ananás na pizze. Mňam. Viem si predstaviť, že to niekomu nechutí, ale čo sa dá robiť.

Domov som prišla konečne aspoň raz v živote skoro. Asi okolo deviatej večer.

Ráno som sa ponáhľala do školy a stretla som Rosaa. Super.. krásny začiatok dňa. Hneď ráno stretnete chalana, ktorý vám dá pusu a vy ani neviete prečo. Pozdravil ma a išiel so mnou do školy. Chápete to? S BadGirl.

Začali sme sa rozprávať a ani neviem ale celkom sme sa zakecali o našich prvých láskach. On mi povedal, že sa raz pobozkal s jednou babou v parku a to bolo všetko. Nemal žiaden sex ani normálnu pusu? Takú ktorá by ho hneď naštartovala? Iba jeden prekliaty bozk? Wow... toto som vážne nečakala.

Nie , že by sa mi páčil, ale je to pekný chalan. Má sexi postavu, ako som si už stihla všimnúť cez jeho úzke tričko. Ja som mu povedala, že som už pár krát sex mala, ale nič to pre mňa neznamenalo.

Neviem, prečo som mu to vravela, ale cítila som v ňom akúsi dôveru. Ani som sa ho nestihla opýtať, že čo mal znamenať ten bozk.

Moment! Veď on vravel, že mal iba jednu pusu. Tou so mnou sa ani nepochválil. Buď ma ojebal, alebo sa za to hanbí. Rozhodla som sa ho na to opýtať.

,,Inak... ty si mi zabudol povedať, že si mal dva bozky. Jeden s tou babou v parku a jeden so mnou."

,,Ja... prepáč nevedel som, že to pre teba niečo znamená a ... proste cítili som sklamanie a strach."

,,To je v pohode. A nič to pre mňa neznamená, len som nevedela , či sa za to hanbíš, alebo si na to zabudol."

,,Nie pre boha nehanbím sa za to a taktiež som na to nezabudol, ale bál som sa ti to povedať, lebo som sa bál, že si zo mňa urobíš posmech."

,,Nie... pre boha..  na kamarátov ja takáto nie som.. Nikdy by som sa ti nevysmiala toho sa nemusíš báť. Ty bojko."

,,Ty ma berieš ako kamaráta? Jej to som rád ďakujem aj ty si skvelá. A ja niesom žiadny bojko!"

Na oko sa urazil a ja som sa začala strašne smiať a po chvíľke jeho vážneho výrazu to nevydržal ani on. Tiež sa začal smiať na celú ulicu.

Ani sme si nevšimli a už sme stáli pred tou mučivou budovou nazývanou ,,škola".

Fajn..  máme tu ďalšiu kapitolu. Dúfam, že vas to baví, lebo mňa to začalo strašne baviť písať, takže kapitoly by mali vychádzať častejšie. Ďakujem za každý 💬 každú 🌟 a za prečítanie📖. Majte sa a uvidíme sa pri ďalšej kapitole. Pp.📚👐💖