Tajomná - Druhý Život

18. KAPITOLA

Rhamas,
Miron,
začiatok leta, 6450

Toron otvoril oči. Neboli už hnedé ako kedysi, ale sivé. Rozhliadol sa po známych tvárach, no keď sa chcel pohnúť niečo mu vtom bránilo.
„Toron?" povedal opatrne Torni. Toron sa naňho pozrel prázdnymi očami.
Toron neodpovedal iba sa opatrne bez pomoci rúk postavil. Tir vytiahol svoj meč.
„Neblázni! Je to môj brat," zasyčal naňho Torni. Tir meč z ruky nepustil. „ Bol," povedal tak, aby ho Torni nepočul.
Torni s Werghandom podopreli Torona a ten sa ťažkopádne postavil. Bol bledý a keď sa ho Werghand dotkol studený. Bol ako mŕtvy.
„Toron, ako sa cítiš?" neodbytne sa Torni pýtal ďalej. Toron naňho upriamil sivé oči a chvíľu naňho pozeral akoby mu chcel niečo urobiť, no nepohol sa.
„Necítim nič," povedal Toron zrazu. Všetci naňho v tichosti hľadeli. „Nič vo mne nie je. Ani láska, strach, zúrivosť, nadšenie. Proste nič. Cítim ako moje telo bojuje s niečím. S niečím, čo sa chce doň dostať," pokračoval po chvíľke ticha Toron. „Ale aj keby som to premohol už nikdy nebudem taký aký som bol kedysi," dodal.
Tir sa zasmial. Tentoraz sa naňho pozrel iba Torni.
„Tvrdohlavosť trpaslíkov je proste neuveriteľná," povedal Tir.
„Ako to myslíš?" spýtal sa tentoraz Werghand Tira.
„Mŕtva zem premení každého mŕtveho na svojho služobníka. Toron je však tak tvrdohlavý, že sa dokáže vzoprieť. Je to skutočne zaujímavé," vysvetlil a schoval svoj meč. Možno mal Tir naozaj pravdu. Toron bol skutočne dobrý v boji. A to platilo aj v takejto situácii.
„Mali by sme vyraziť. Čo ak sa tí jazdci vrátia?" navrhol Werghand.
„Má pravdu. Ale najprv mi vytiahnite to, čo mám v chrbte. Zavadzia to," povedal Toron.
Torni ho otočil chrbtom k sebe a vytiahol dlhý šíp. Chvíľu naň hľadel a potom ho podal nepríčetne Werghandovi. Werghand ho zobral.
Šíp bol do polovice od Toronovej krvi. Werghand sa zadíval na perie. Bolo čierne. Také mali predsa alfovia. Žeby na tých koňoch to boli oni? Alebo to len niekto chcel na nich zvaliť?
„Alfovia?" počul za sebou Tira. Torni prikývol, no Werghand neodpovedal. Hodil šíp na zem a stúpil naň nohou.
Tir Werghanda obišiel a dostal sa na čelo skupinky. Za ním išiel Torni a Werghand. Posledný išiel Toron.
Hviezdy zakryli mraky. V diaľke bolo počuť hrom.
Werghand sa obzrel za seba a videl Torona, ako kráča so sklonenou hlavou a za chrbtom zviazanými rukami. Nikdy v živote nerozmýšľal, že by niekde išiel so svojím nemŕtvym priateľom.
Werghand zastal a počkal naňho. Keď Toron išiel okolo neho Werghand sa k nemu pripojil. Chvíľu len tak mlčky kráčali vedľa seba.
„Aké je to byť nemŕtvy?" opýtal sa Werghand po chvíli. Toron sa naňho pozrel sivými očami.
„Predstav si tvoje telo bez duše. Už nemáš proste dôvod žiť. Presne také to je," odvetil Toron. Werghand sklopil hlavu. Toron si povzdychol. Werghand vedel, že Toron tu chce zomrieť, vedel, že bez neho sa už domov nevrátia.
„Ale sú na tom aj malé výhody. Môžem sa pokojne zlámať a nezomriem," prerušil ticho Toron. Werghand sa zasmial, no Toron nevydal zo seba ani hláska. Vôbec sa neusmial. Trpaslíci boli vždy šťastní a Toron bol teraz dokonalý opak.
Keď už boli pár metrov od Zlatej pevnosti začalo pršať. Všetci pridali do kroku, aby nezmokli, no keď došli k pevnosti boli totálne mokrí.
Zastali pred múrom, ktorý delil hory od lúk. Bol asi šesť metrov hrubý, no brána bola vyvalená. Teda vlastne tam už žiadna nebola.
Werghand sa pozrel na Torniho. Torni mu pohľad opätoval a vkročil dnu na námestie. Ostatní ho nasledovali.
Všade bolo ticho, ktoré sem tam prehlušil hrom. Všetci štyria sa potichu zakrádali cez námestie. Werghand si všimol, že na námestí nebolo nič.
Obrovské železné dvere, ktoré viedli do pevnosti boli zatvorené. Torni pred nimi zastal.
„A čo teraz?" opýtal sa. Tir prevrátil očami a podišiel k dverám. Silno zatlačil a dvere sa otvorili.
„Buď si taký lenivý, že sa ti to nechcelo otvoriť alebo si taký hlúpy, že ťa to ani nenapadlo," povedal Tir.
„Ty mi tu ideš..."
„No, tak upokojte sa," prerušil Torniho Werghand. Torni sa nenávistne pozrel na Tira a vkročil dnu. Tir, Werghand a Toron ho nasledovali.
Pevnosť vo vnútri bola ako po hurikáne. Nič nebolo na svojom mieste, maľby na stenách boli doškriabané, sochy dávnych trpasličích hrdinov Rhamasu rozbité. Na zemi ležali dokonca obrovské kusy skál, ktoré odpadli asi zo stropu.
„Ten kto to urobil vás musel teda poriadne nenávidieť," povedal Tir keď sa obzeral dookola. Zrazu zastal a ukázal na niečo, čo bolo na stene. Bolo to niečo červené. Werghand k tomu podišiel bližšie. Bol to meč, na ktorom bola napichnutá trpasličia hlava. Až vtedy si Werghand uvedomil, že je to nakreslené krvou. A krvou kreslili alfovia.
„Werghand! Tá hlava na tom obraze. Nie je to hlava kráľa Zorna?" opýtal sa Torni. Werghand sa na obraz pozrel ešte raz. Torni mal pravdu. Ale prečo tam nepriateľ nakreslil hlavu kráľa Druhého klanu?
„Nechcem vás otravovať, ale niekto tu je," zasyčal Toron, ktorý stál neďaleko nich.
Všetci zrazu stíchli. Toron mal pravdu. Na vedľajšej chodbe sa ozývali výkriky.
Zrazu sa z chodby vyvalilo asi päť oblúd. Obludy boli nechutné. Mali ploché tváre. Nosy im ledva bolo vidno, oči mali červené a smrdeli horšie ako hnoj.
„Škreti!" zvolal Torni nadšene.
Škreti sa k nim rozbehli. Torni chytil do ruky svoju sekeru.
„Poďte ku mne! Tak veľmi ste mi chýbali," zvolal a rozbehol sa im naproti. Škreti sa chvíľu zmätene naňho dívali, no keď zabil prvého z nich okamžite sa pustili do boja.
Tir sa rozbehol Tornimu na pomoc. Werghand už už chcel vyraziť, keď ho zrazu niekto potkol. Spadol na zem. Keď sa obzrel uvidel toho kto to spravil. Toron!
„Odviaž ma! Chcem pomôcť," povedal na svoju obhajobu Toron. Werghand chvíľu váhal, no potom vzal Orthyar a prerezal látku na Toronových rukách. Potom chytil do rúk Toronovu sekeru, ktorú mal po jeho neoficiálnej smrti stále pri sebe a podal mu ju.
Toron neváhal a rozbehol sa oproti škretom so sekerou v ruke. Werghand sa rozbehol za ním.
„Choďte preč! Oni sú moji," zakričal Torni na Werghanda s Toronom. Werghand sa zasmial a ani sa nepohol z miesta takisto aj Toron. Tir sa tiež uhol. Ostali už iba dvaja škreti, ktorí na Torniho neustále útočili. Ten sa im však s úsmevom na perách vyhýbal.
Zrazu sa z vedľajšej chodby dovalil k nim rev ďalších škretov.
„Mohol by si si pohnúť?" zakričal na Torniho Tir. Vtedy Torni jednou ranou oddelil škretovi hlavu od tela. Tir to jednoducho nevydržal a zneškodnil druhého škreta.
„Ale no tak! Ten bol môj," zavrčal Torni.
„Teraz nie je čas na vtipy. Rýchlo tadiaľto," povedal Toron a vyrazil chodbou, ktorou prišli tí škreti.
Na čele s Toronom sa dostali do obrovskej sály. Všetko tu bolo zničené. Okná boli porozbíjané, vo väčšine stien boli diery a trón kráľa trpaslíkov tam už nestál.
„Čo budeme teraz robiť?!" opýtal sa Tir. Vtom z hlavnej a bočnej chodby vošli škreti a obkľúčili ich.
„Bojovať!" odvetil Werghand. Ešte pevnejšie chytil do ruky Orthyar. Škreti prskali a vrčali. Boli ako zvieratá dokonca horšie. Zrazu sa škreti začali hrnúť na nich. Werghand sa im rozbehol oproti a sekol po jednom škretovi. Škret bol až moč pomalý na to, aby sa mu stihol vyhnúť a Werghand ho zasiahol do brucha. Okamžite vytiahol zo škreta Orthyar a oddelil mu hlavu od zvyšku tela. Takto zabil ďalších troch škretov.
Zrazu začuli zvuk konské kopytá a do miestnosti sa naryli postavy na čiernych koňoch. Jazdci!
Prvý z jazdcov vytiahol luk a k tetive priložil šíp s čiernym perím. Napol tetivu a vystrelil. Šíp zasiahol Torona. Škreti sa znova pustili do boja, no keď videli, že Toronovi sa nič nestalo ohromene prestali bojovať.
Zrazu sa odniekiaľ ozval zvuk rohu. Škreti upriamili pohľady na niečo, čo bolo za Werghandom. Vtom sa znova pustili do boja. Werghand mlátil sekerou nekontrolovane. Nevládal. Niekto ho zrazu odstrčil dozadu. Werghand spadol na zem, no zrazu ho schytili nejaké ruky a vtom zacítil obrovskú bolesť v nohe. Otvoril oči a pred sebou videl škreta, ktorý mu sekol do nohy. Werghand sa zahnal Orthyarom a škret padol na zem.
Znovu ho chytili nejaké ruky tentoraz však zozadu a začali ho ťahať ku stene. Werghand sa chcel obzrieť no osoba stojaca za ním mu to nedovolila.
Werghand si zrazu všimol, že sa v miestnosti objavili ďalšie postavy. Postavy boli malé a špinavé. V rukách mali sekery a na hlavách železné prilby. Mali na sebe aj brnenie a bojovali proti škretom. Boli to trpaslíci.
Werghand sa posadil a silné ruky ho pustili. Noha mu krvácala čoraz viac. Musel sa dostať do bezpečia. Zrazu ho niekto schytil a postavil. Werghand si všimol, že to bol Torni. Torni ho podoprel a spolu prešli okolo bojujúcich trpaslíkov.
Torni ho ťahal ku stene a až teraz si Werghand všimol, že stena sa otvorila. Bola to tajná miestnosť.
Keď vošli dnu Werghand si všimol, že v miestnosti sú aj Toron a Tir. Tornimu prišli na pomoc ďalší trpaslíci a chytili Werghanda. Werghand ustavične cítil páliacu bolesť na nohe. Trpaslíci ho posadili oproti otvorenej stene a začali mu ošetrovať nohu. Jeden z trpaslíkov, ktorý držal v ruké vedro s čistou vodou sa mu pozrel do očí. Werghand si všimol, že ich má sivé, no trpaslík pohľad opäť sklopil k jeho nohe. Z vedra vytiahol nejakú handru a pridržal ju na Werghandovej rane. Štípalo to. Trpaslík mu ranu celú vyčistil a potom ju obviazal látkou.
Keď skončil odišiel a Werghand si všimol ako sa brána do skrýše zatvára a dnu vstupujú ďalší trpaslíci. Boli ich asi len desať. Werghand sa pomaly postavil a priskákal ku Tornimu, Tirovi a Toronovi. Stáli necelé štyri kroky od steny, ktorá sa zatvorila.
„Dnes padli štyria," vyhlásil jeden z trpaslíkov. ostatní prestali pracovať a sklonili hlavy, akoby sa modlili. Potom ich zdvihli a pohľadom si premeriavali Torniho, Werghanda, Tira a Torona. Trpaslíci sa postavili okolo nich do kruhu. Bolo ich asi tridsať.
„Pozor!" zakričal niekto. Trpaslíci sa uhli a do kruhu hu nim vstúpil trpaslík. Vyzeral úplne obyčajne. Mal krátku čiernu bradu a na hlave mal prilbu so znakom kladiva v strede. Oči mal sivé a bol priam až biely.
„My sme..." začal Werghand.
„My vieme kto ste. Ste trpaslíci z Tretieho klanu. Ale kto je on?" opýtal sa trpaslík a ukázal prstom na Tira.
„To je človek – Tir. Moje meno je Werghand a toto sú Toron a Torni," predstavil ich Werghand. Trpaslík podišiel k Toronovi a dlho si ho premeriaval pohľadom.
„Nemŕtvy!" vyhlásil nakoniec. V obrovskej miestnosti nastalo ticho.
„Ďalší trpaslík, ktorý odolal Mŕtvej zemi," dodal trpaslík nakoniec. Trpaslíci dookola začali tlieskať.
Vtom začuli dunivý zvuk, akoby niečo narazilo o stenu z druhej strany. Trpaslíci stíchli a ani sa nepohli. Znovu nastal ten zvuk.
„Ak chcete môžeme sa porozprávať osamote. Isto ste tu neprišli len tak," povedal po tichšie trpaslík.
Trpaslíci sa rozišli a znova začali pracovať. Werghand, Torni, Toron a Tir nasledovali trpaslíka. Zastali až pri jednom veľkom okne. Odtiaľ bol výhľad na celý Miron.
„Moje meno je Zorn, som kráľ Druhého klanu," povedal trpaslík.
„Ako ste sa tu dostali? Však toto je pevnosť Siedmeho klanu," povedal tentoraz Torni. Zorn sa zasmial.
„Ako prvých napadla Mŕtva zem nás – Druhý klan. Utiekol som asi s päťdesiatimi trpaslíkmi. Cestovali sme cez Ailan do Mironu, no keď som zistil, že služobníci Mŕtvej zeme sú nám v pätách, odbočili sme z trasy a dostali sa do kedysi Luthovho mesta. Tam sme stretli skupinu elfov, ktorí nám povedali niečo o Mŕtvej zemi. Povedali nám aj o tom, kde má Mŕtva zem zaútočiť ďalej, vtedy sme nevedeli odkiaľ to vedia.
Ďalší útok mal nastať na Siedmy klan. Tak som teda zaviedol svojich trpaslíkov do Šiesteho klanu. Potom som sa so tridsiatimi trpaslíkmi zo Šiesteho aj z môjho klanu rozhodli ísť do Siedmeho klanu. No, ale ako sme tam prišli stihli škreti všetko zničiť. Neďaleko pevnosti bol ich tábor. Poslal som tam štyroch trpaslíkov nech to preskúmajú. Všetci sa vrátili späť s tým, že tam nikto nebol a doniesli toto," Zorn im ukázal dokrčený, spolovice spálený papier. „Tu sú všetky odpovede na vaše otázky.
Keď sme sa dostali do pevnosti napadli nás škreti. Všetkých nás zabili. No, ako to býva zvykom u Mŕtvej zeme, povstali sme a začali slúžiť zlu. Ale vďake našej tvrdohlavosti sme odolali takisto ako aj váš priateľ.
Každý deň sme slúžili škretom, ale to bola iba hra. Každý z nás vedel, že nikdy zlu slúžiť nebude. A raz sme narazili na zvyšok trpaslíkov z Siedmeho klanu. Tiež vtedy slúžili škretom a bolo ich asi sto. Tiež hrali len hru, ale po nociach sme sa stretávali a vymýšľali plán ako zničiť tých, ktorí si to tu dobyli. Netrvalo dlho a škreti nám na to prišli. Pozabíjali vyše polovicu trpaslíkov a ostalo nás iba päťdesiat. Našťastie sme sa stihli schovať sem. Sme tu už vyše dvoch rokov. A stále žijeme. Po nociach však stále bojujeme proti zlu," povedal Zorn.
Werghand vzal do ruky papier, ktorý mu Zorn podal a pomaly ho otvoril.

Výborne! Najprv Štvrtý klan, potom Druhý. Je načase im ukázať, že sme to my, ktorí meníme históriu.
Tým, že porazili Sunduril nevyhrali. Bolo to ich prvé a posledné víťazstvo, ako žijem! Je načase, aby sme opäť my začali byť víťazmi.
Vďaka Mŕtvej zemi sme čoraz silnejší. Ale toto má byť pre trpaslíkov pomsta! Pomsta zato, že nám zničili všetko, čo nám Sitallia poslala. A ak si myslia, že iba zomrú a pôjdu hneď k Annarovi sú na omyle. O to sa postará Mŕtva zem. Vy im vezmete život a zem im vezme dušu. Tým im zoberiete to najcennejšie, čo majú a potom im neostane nič!
Smrť na území Mŕtvej zeme neexistuje. A ak áno, tak je len dočasná.
A keď zničíme trpaslíkov ovládneme svet.... ale musíme mať správnych spojencov. Takých, ktorí pred sebou nesú smrť trpaslíkom... a škreti sú tí, ktorých som si vyvolil.
Trpaslíci nebudú počítať s naším spojenectvom! A preto bola naša jediná nádej spojiť sa s nimi. Ja hovorím, že môže byť svetlo ruka v ruke s tieňom!
Jazvy sú aj po ôsmych rokoch stále čerstvé. Teraz však začína nová doba. A my musíme konať, pretože neskôr už môže byť neskoro.
Keď ich budete ničiť užívajte si ten pohľad ako umierajú trpasličí hrdinovia, ako im táto porážka ničí ich hrdosť.
ZNIČTE ICH!
Siedmy klan nemôže prežiť, potom bude rad na Treťom klane. Chcem, aby to bolo vykonané do splnu. Potom si dovolíme útok na Piaty klan a Šiesty klan... a nakoniec zničíme tých prvých, ktorí sa nám otočili chrbtom a spojili sa s nepriateľmi. Nech Prvý klan zomrie tou najhoršou smrťou akú si trpaslík môže len predstaviť. A to smrťou pod rukou jeho príbuzných – ostatných klanov!
A keď bude po trpaslíkoch Mŕtva zem ovládne Rhamas! A my budeme noví hrdinovia!

-Loreto

za hranicami Rhamasu,
začiatok leta, 6450

Každýmáme svoju minulosť. Hľadáme budúcnosť, ale ty si tu pre prítomnosť. Je kľúčová.Však tá bola kedysi budúcnosť a za chvíľu už bude minulosťou. No napriekvšetkému je minulosť dôležitá, častokrát alebo vždy rozhodujúca. V nej si udalcestu, po ktorej teraz ideš, či už bežíš, kráčaš alebo sa plazíš.
Minulosťjedného človeka je príliš zložitá na to, aby ju mohol pochopiť človek, ktorý junežil.
Keď snívaš môžeš si predstaviť, žebudeš chodiť po zemi stále, no keď otvoríš oči uvedom si, že: zajtra tu užnemusíš byť.
Bez ohľadu na to, či sa zajtra zobudíš alebonie, každý niečo prežil. Každého sa v živote dotknú isté udalosti, ktoré môžuzmeniť jeho život.
Niektorí ľudia majú inú minulosť - neobyčajnú. Mnohí ju odcudzujú, iní možno chápu a iní možno ani nevediakto sú.
Takúto minulosť môže mať človek, o ktorom simyslíš, že ho dokonale alebo aspoň dobre poznáš a vieš o ňom veľa. Zmenilo bysa niečo, keby si poznal ich minulosť, keby sa ich životné skúsenosti dotýkalipriamo teba? Asi áno, veď životom vládnu predsudky.
Ale, čo keď zomrieš?
Potom si na teba nikto nespomenie. Nikomu siza život nedal úprimnú lásku. Je to smutné, ale je to tak. Tvoja rodina si natvoje meno síce spomenie, ale nič ju s tebou spájať nebude. Bol si proste tenčlovek, čo sa s nimi občas stretol, ale v skutočnosti o tebe nič vedieť nebudú.
Smrť je niečo ako čakanie. Dlho čakášna jednu osobu, ktorá raz príde, ale nebude vedieť kto si a pritom ťa užvidela... v minulom živote.

�\�Sbcm