Emily's psycho life

*6

Prebudila som sa v svojej izbe. Na mojej pracovnej stoličke sedel on. Ten, ktorý ma uniesol v mojom sne a zachránil pred smrťou v  realite. No nejak som si z toho sna nedokázala vybaviť ako sa volá. Teddy? Tomy? Vážne netuším. Vlastne ja si tak vo všeobecnosti nedokážem zapamätať mená. Čo už. Keď si všimol, že som sa prebudila, rýchlo odvrátil zrak, trochu sa zapýril a niekde odbehol. Vrátil sa aj s táckou, na ktorej bol tanier so slepačím vývarom a pohár s vodou. Položil ho predo mňa a bez slova si sadol späť na moju stoličku, odkiaľ si ma pomaličky a pozorne prezeral. Každý centimeter môjho tela, akoby sa snažil neprehliadnuť ani jednu moju chybičku. Prišlo mi to trochu slizké, ale bol to aspoň jeden chalan, ktorý na mňa so záujmom pozeral, čo ma trochu potešilo, keďže jediný človek mužského pohlavia, ktorý sa na mňa pozrel bol môj otec, aj to iba keď ma mlátil. Keď som si na to spomenula (na tie bitky), začali sa mi po lícach kotúľať slzy veľkosti hrachu. Chalan si kľakol ku mojej posteli, rukávom svojho divne zeleného svetra mi utrel slzy a pozrel na mňa pohľadom typu: neplač, to bude dobré. Popri plakaní som si ale aj tak našla čas na to, aby som sa naňho vďačne usmiala a začala jesť polievku. Potom som sa konečne odhodlala ozvať sa.
,,A ako sa vlastne voláš?"
,,Som Toby, Ticci-Toby."
,,Zaujímavé meno", poznamenala som.
,,V skutočnosti sa volám Tobias Erin Rogers, Ticci Toby je prezývka, ktorú som dostal kvôli svojím tikom."
,,Keď ti položím otázku, povieš mi svoj pravdivý názor?" Pomaly prikývol.
,,Prečo som ťa videla v sne?"
,,Tušil som že sa na to budeš pýtať," povedal s úškrnom, ,,ale zatiaľ ti poviem len toľko, že som ťa potreboval informovať o istých veciach, ale zobudila si sa priskoro aby si sa stihla dozvedieť pointu toho sna, no teraz je to už nepodstatné"povedal a zalapal po dychu, lebo sa medzi toľkými slovami ani nestihol nadýchnuť. O čo mu išlo? Čo mi mal ten sen povedať? Čo už je nepodstatné? A ako to vôbec urobil, že sa mi snívalo to čo chcel on? Otázok bolo veľa, odpovedí žalostne málo. Presnejšie ani jedna. Smutné.

Takže ahojte moji traja čitatelia😂 ospravedlňujem sa že som pred tým dĺĺĺho nevydala kapču ale moc sa mi nechcelo, ja viem, som lenivá, no čo už, ukameňujete ma?
Taktiež sa chcem ospravedlniť za krátku kapitolu ale...nuž, som lenivá(prekvapivo😂), tak dúfam že som o svojich čitateľov neprišla a aj keď sú len asi traja boli sme #28 in horror a teraz sme asi #160 in horror taže asi tak. Ja sa lúčim. Čawte.