In your D R E A M S

/Vzdávaš sa ho ?/

/Kiyoko/

V objatí som s ním sedela dlhú dobu. Kým sme prestali vzlykať ubehlo niekoľko minút... nedivila by som sa keby neubehlo i niekoľko hodín.

Neviem ako... neviem prečo... na tvári mi zahral jemný, drobný, úprimný úsmev. Sama som nechápala.

Odtiahla som sa. Light sa na mňa neustále pozeral. Akoby čakal na niečo... a popravde... ja taktiež. Avšak to som nečakala, že sa dostaví ďalšia bolesť.

Cítila som niečo horké v mojich vlasoch. Akoby mi vláknami vlasov tiekla tekutina... opäť. Zas sa do mňa niečo lialo... nekričala som... ale vzlykala a plakala. Z úst sa mi drali vzlyky a občasné siknutia.

,,Nech to už prestane !" vykríkla som.

Nenávidela som bolesť... chytila som sa hlavy. Pocítila som ruky okolo môjho pásu i trupu. Objatie.... Light ma obímal.

Bolesť bola ukrutná... ale Light ju ničil. Slzy mi vyschli... vzlyky ustáli... a ruky mi spadli voľne vedľa tela.

Horko vo vlasoch ustálo... Light sa odtiahol... a prekvapene pozeral na moju hlavu. Ukázal na okno... a ja som sa pozrela. Neverila som, že vidím seba... moje vlasy... boli čierne ako uhlie a ich konce boli červené ako čerstvá krv. Navyše sa prdĺžili... padali mi do očí, na chrbát, pod nohy... to snáď ani možné nie je !

Zrazu som vo svojej dlani pocítila chladný kovový predmet. Pozrela som sa do nej a tam bola zlatá obručka... nebola spojená...

Nechálavo som na ňu pozerala... avšak potom som dostala nápad. Vlasy som si chytila do copu a obručkou ich zopla. Cvakla a spevnila mi vlasy. Ani som ju necítila.

Pozrela som sa na Lighta, ktorý sa asi sám presviedčal, že toto... je reálne a nie len v jeho hlave.

Prišla som k nemu a položila mu ruku na líce... usmiala som sa. Usmial sa tiež. Bol šťastný i zmätený. Rozprávať sa s niekym po smrti je predca len úplne normálne, že ?

,,Si tu..." šepol.

,,Vždy som bola..." šepla som ja.

Ozvalo sa odkašľanie. Ups... Ryuk. Light i ja sme sa na neho nervózne pozreli a zasmiali sa.

,,Nerád ruším vaše romantické stretnutie," povedal.

,,Nič ani nerušíš," povedala som a postavila sa.

Pozerala som do očí Ryuka a čakala na to čo chce povedať.

,,Light... uvedomuješ si, že máš dva zápisniky však ?" začal a mne to došlo.

,,Stačil ti jeden... tak mi môj vráť," povedala som.

V jeho očiach sa zablišťali blesky a postavil sa.

,,Tvoj ti nevrátim ani keby na mňa prišli ! O teba už neprídem !" začal kričať a ukazoval na mňa prstom.

,,Tak mi vráť môj," ozval sa Ryuk.

Light i ja sme ztuhli prekvapením.

,,Zopakuj to ?" vyzvala som ho.

,,Hovorím vráť mi môj zápisník," zopakoval.

,,Vašu romantickú zápletku vám kaziť nebudem," dodal pobavene a natiahol ruku k Lightovi.

Spýtavo som sa dívala na Lighta a čakala čo spraví. Zbaví sa Ryuka ? Nechá si oba zápisniky ?

Dobre... ja to teraz useknem.

A teraz príde najviac známa veta:

Ja sa strašne ospravedlňujem ! Fakt nevydávala som tak dlho, že som skoro zabudla, že existujem !
Ale mám vysvetlenie ! Blok... spisovaeľský blok. Tí čo píšete knihy asi viete, či to znamenalo.

Ale teraz som späť a dnes vám dám možnost zapojiť sa ! Dnes sa vyvinie príbeh podľa vás !

Čo urobi Light ?

A - Nechá si oba zápisníky
B - Vzdá sa Ryuka
C - Vzdá sa Kiyoko

Do komentárov mi napíšte možnosť, ktorú si zvolíte.

Ďakujem.

Takže vidime sa inokedy !

- Dee 💚