In your D R E A M S

/Rovnaký pocit/

/Kiyoko/

Prechádzka mestom... úsmev Lighta...

To som pozorovala celý deň. Bola som šťastná ! To nie že nie ! Ale... chýbal... chýbal tomu život... môj život. Stále mám v hlave jedno... som vlastne iba duch. Shinigami... polovičná...

Nikto iný ma nevidel... a to ma zarmúcovalo... nikomu som nemohla dokázať ako som s Lightom šťatná... možno tak Ryukovi ale ten by ma počúval asi tak ako Light matikára...

Len čo nastal večer Light začal zapisovať. Jeho závislosť sa znovu prejavila. Objavila som sa ja, má dva zápisníky. Má dôvod opäť zapisovať. Ja som s ním a on je šťastný.

Pozrela som sa do okna a všimla si vo svite mesiaca postavu s čiernymi krídlami. Oči mi zaiskrili a okamžite som švihla krídlami. Ani som nepovedala kam letím.

Jednoducho som preletela strop, a mierila ku tomu mesiacu v splne. V očiach mi radostne iskrilo už len z predstavy, že som o svojho skvelého Shinigamiho neprišla. Letela som tak ladne. Ani som sa neponáhľala. Proste som letela za niekým na kom mi záleží.

Len čo ma chlapec, Kay spatril zatrepal krídlami a priletel ku mne. Na pozdrav ma objal a ja som sa musela usmiať.

,,Tak..." začala som, ,,čo je na pláne ?"

,,Sám neviem," povedal a ja som sa musela uchechtnúť.

,,Tak aspoň sa preleťme," navrhla som a začala lietať medzi oblakmi.

Kay letel za mnou a na tvári mu behal úsmev. Ja som krídlami robila diery v oblakoch, letela som skrz ne, vytvárala s nimi obrazce. Hrala som sa s nimi ako dieťa s novou hračkou. Pierka havranej farby mi sem tam odpadli. Kay jedno ladne zachytil a priletel ku mne.

Ja som urobila vzdušnú otočku a rozvírila oblaky okolo seba. Chlapec ku mne prišiel a zastokol mi pierko do zlatej spony, ktorá mi držala vlasy v kope. Moje tváre jemne sčervenali a automaticky som ho ako psíka poškrabkala za uchom.

Ani neviem prečo. Proste sa mi chcelo. Ako naschvál ešte vyplazil jazyk a zaštekal. Len som sa zahihňala a uprela pohľad na mesiac v splne, ktorý zakrývali oblaky.

Kay ma objal jednou rukou okolo ramien a venoval mi úsmev. Pritiahol si ma bližšie až som sa obtrela o jeho telo.

,,Chýbala si mi," šepol mi do vlasov a pocítila som ako mi spadlo ďalšie pierko.

A nespadlo len moje. I Kayovi odpadlo jedno. Pierka padali spolu. Húpali sa vo vzduchu ako deti na hojdačkách a vytvárali si vlastný tanček. Kay sa len pousmial a vzal ma za ruky.

Potom začal som mnou tancovať na oblakoch. Boli sme ako anjeli, ktorý si tancujú nad ľuďmi a sú šťastný, že sú naveky spolu. Ja som si len uživala pocit mojich chodidiel na obláčikoch a príjemného vánku vo vlasoch. A ďalej ma robil šťastnou Kayov milý pohľad.

A v ten moment sa v mojom bruchu začalo niečo hmýriť. Sčervenala som a pozrela na svoje chodidlá.

Prečo sa cítim rovnako ako v Lightovej prítomnosti ?

Raz... dva... tri...

Ahojte !

Nebojte, nezhebla som, nevykašľala som sa na knihu. Ani jedno z toho !

Proste som si dala mini pauzičku a teraz sa vraciam aj s touto kapitolkou !

Aj keď... asi si na mňa brúsite nože, vydličky, nožnice, šrobováky, katany a neviem ešte čo ale tak... sorry no xD

Som späť tak sa tešte lebo budúci týždeň bude stopro ďalšia kapča. Tešte sa na ten zvrat, ktorý som si nachystala 😈

- Dee  💚