Zamilovaná 7-krát

🌷1.🌷

Zobudila som sa na otravný zvuk budíka. Oh, je to tu znova. Nový školský rok. Dnes je prvý školský deň. Nemôžu ešte predĺžiť prázdniny? Nebolo by to zlé. Rozhodne by nikto neprotestoval.
Vypla som budík a dostala som sa nejakým zázrakom z postele. Išla som vykonať moju rannú rannú hygienu a následne sa obliecť. Snažila som sa vybrať niečo pekné, veď predsa to je prvý školský deň. A navyše môj prvý deň v prvom ročníku na strednej a taktiež môj piaty rok na škole. Chodím na osemročné gymnázium. A tento rok tam budú moji bývalý spolužiaci, keďže niektorý tam idú na strednú.
Po dlhom uvažovaní som zo skrine vytiahla čiernobiely overal. Môj obľúbený. Moje dlhé, svetlo hnedé vlasy som si dala do copu, keďže mi vždy zavádzajú.
Rozmýšľala som nad líčením. Nakoniec som sa rozhodla pre trocha makeupu a hornú čiernu linku, ktorá zvýrazní moje modré oči. Keď som už bola prípravné zišla som dole. Raňajkovať sa mi nechcelo. Po ceste do školy spolu s Emou si niečo kúpime. Robíme to tak vždy.
Ako každé ráno tato sedel v kuchyni a popíjal kávu. Pri kuchynskej linke stála moja nevlastná mama, pripravila raňajky pre Kristinú, moju osem ročnú, mladšiu nevlastnú sestru.
,,Tak ja idem. Ema už isto na mňa čaká." otec prikývol a Georgia mi popriala pekný deň. Kristínka sa za mnou rozbehla, aby ma mohla objať.
Išla som k domu Emy, bolo to blízko, len ulicu od nášho domu. Ema už čakala pred domom. Pozdravili sme sa a išli sme do školy. S Emou sme chodili spolu aj na základku, čiže sme sa dobre poznali.
,,Tešíš sa na Codyho?" Cody bol jej frajer, chodili spolu, len pár mesiacov a teraz bude chodiť na rovnakú školu ako my. Už to vidím ako sa budú každú jednu prestávku na chodbe olizovať.
,,Hej, ale najradšej by som s ním chodila do triedy." pretočila som oči. Nemám náladu na tie jej sladké reči.
,,To mi je jasné, aby ťa mohol prehnúť rovno na lavici, že?" povedala som jej a schytala som za to šťuchnutie, ale zasmiala sa.
,,Si hrozná. Nevieš pochopiť, že sa ľúbime."
,,Viem pochopiť, že sa ľúbite. Len ste tak sladký, že ma z toho až napína."
,,Si hrozná." vzdychla si.
,,Ty si zase nechutne zamilovaná. Myslím si, že som na tom lepšie." cesta od domu do školy je krátka, čiže už sme stáli pred vchodom do školy. A išli sme pomaly do triedy. Ani jednej sa nechcelo.
V triede už bola väčšina našich spolužiakov. Vzadu, v poslednej lavici sedela Kim a strážila nám miesto v štvrtej lavici, pred ňou. Sadli sme tam a začali sme sa rozprávať.
,,Nejdeme sa pozrieť na prvákov?" navrhla Kim.
,,No ja neviem. Moc sa mi nechce." povedala som.
,,Poďme." povedala Lucy, ktorá prišla len pred chvíľou.
,,Ja súhlasím." povedala Ema, no jasné, ide len preto, aby videla Codyho. To je zrada.
,,Fajn, idem s vami." nejako to už pretrpím.
,,Na ktorom poschodí asi budú?" opýtala sa Lucy.
,,Neviem, skúsme druhé a štvrté. Myslím, že tam by mali byť." navrhla som.
,,Hej, Cody je na štvrtom. Čiže tam budú rozhodne." počúvli sme teda Emu a išli sme na štvrté poschodie.
,,Fakt tam chcete ísť? Nebude to blbé?" snažila som sa ich odhovoriť, naozaj sa mi tam nechce ísť.
,,Áno, fakt sa nám tam chce ísť. A nie, nebude to blbé." odpovedala mi Kim. Bude to blbé. Rozhodne to bude blbé.
,,Asi pôjdem za Codym." povedala Ema.
,,Mne je to jedno." povedala som jej.
Nakoniec teda aj za ním išla. Išla do jeho triedy a my sme čakali vonku na chodbe. Obzerala som sa po chodbe, poznala som ju dobre. Často sem chodievame keďže sú to nejaké učebne. Stáli sme pred dverami I.C, Codyho triedy. Hneď vedľa boli dvere I.B, ostatné triedy na tejto chodbe boli už staršie ročníky.
Pozerala som sa smerom k dverám I.B, ani neviem prečo, len som sa zamyslela. No zrazu niečo upútalo moju pozornosť. Alebo skôr niekto. Vysoký, blond chalan s hnedými očami a perfektným úsmev. Bol mi povedomí, až priveľmi, no nevedela som si spomenúť. Vychádzal z triedy a ja som ho stále pozorovala. Snažila som si spomenúť odkiaľ ho poznám. Zrazu sa pozrel smerom k nám. Všimol si, že naňho civiem, no usmial sa. Išiel smerom k nám. Keď už bol od nás vzdialený, len meter, spomenula som si. Ako som mohla naňho zabudnúť? Jasné, že je to on.
,,Ahoj." už stál pri mne.
,,Ahoj." odzdravila som ho. Neviem prečo, ale začínajú sa mi potiť ruky.
,,Dlho sme sa nevideli. Ako sa máš?" opýtal sa ma.
,,Ehm, dobre. Ty?" čo to mám s hlasom?
,,Tiež. Niekedy by sme si mali vyraziť, vieš a pokecať." prečo moje srdce tak rýchlo tlče? Nie je to počuť, že?
,,Hej, to by bolo supišné." čo som to práve povedala? Že som nepovedala práve supišné? Všimol si to, no len sa nad tým pousmial. Je tak zlatý. Čo? Kylie upokoj sa. Fajn, práve si predstavujem ako by vyzerali naše deti.
,,Dobre, tak si píšeme. Čau." má naozaj krásny úsmev.
,,Čau." otočil sa a odišiel, ešte som ho chvíľu sledovala, no zabočil na toalety. Všimla som si, že aj baby ho sledujú. No super a mám čo vysvetľovať.
Ihneď ako nám zmizol z dohľadu, Kim sa tak prudko otočila ku mne, že Lucy vlepila svojim dlhým, blond copom. Tá si chytila svoje líce a škaredo sa na Kim pozrela. Kim to buď ignorovala alebo si ju nevšímala.
,,Kto to bol? Čo s ním máš? Alebo čo si s ním mala? Hovor." a je to tu.
,,Čo sa tu deje?" zrazu pri nás bola Ema. Ani som si nevšimla kedy prišla.
,,Kylie má rande so super sexy chalanom. A zisťujeme informácie o ich spoločnej minulosti." povedala jej Kim.
,,Nie je to rande a nemáme spoločnú minulosť."
,,Zrejme máte, keď sa poznáte." fakt ďakujem za podporu, Lucy.
,,Dobre, všetko vám vysvetlím, len poďte, nemusí to ešte nakoniec počuť." všetky sme išli na poschodie kde máme triedu a sadli sme si na lavičky.
,,Poznám ho zo základky. Chodili sme spolu do triedy. Teda až dovtedy čo som neprišla sem. A tak trochu bol môj crush, celých tých päť rokov. No lenže nikdy som ho nezaujímala." povedala som im.
,,No dnes si ho zrejme zaujímala." povedala Kim, nad tým som musela pretočiť očami. Ale má pravdu.
,,A ako sa volá?" opýtala sa Lucy.
,,Sage."
,,A priezvisko?"opýtala sa Ema. Tak to zo mňa nedostanú.
,,To vám nepoviem ani náhodou."
,,Prečo nie?"
,,Prečo asi. Lebo vás poznám. Začali by ste hľadať na všetkých sociálnych sieťach a stalkovať. Nie, to nie je za potreby. A navyše sa s ním ani nechcem stretnúť. To obodie je dávno za mnou." povedala som a ďalej to už neriešili, aj tak sme museli už ísť do triedy. Ale všetky štyri sme vedeli, že tie posledné dve vety boli klamstvo. Možno to tak bolo, no pred tým ako som ho dnes strela. Bolo to ako keby sa všetky tie city znova vrátili. Cítili som to isté ako pred piatimi rokmi, keď som bola doňho bezhlavo zamilovaná.

Ahojte, je tu prvá časť príbehu. Niektorí možno tento príbeh poznajú, písala som ho už dávnejšie, no prestalo som a teraz som sa rozhodla znova pokračovať a dokončiť ho.😊
Dúfam, že sa vám páčila nová časť. 😊

Ďakujem za každý vote a komentár ❤️.

🌖