Zamilovaná 7-krát

🌷5.🌷

,,Super, tak to by sme to mohli niekedy spolu skúsiť." skoro mi zabehla slina, myslela som si, že žartuje alebo tak nejak, no on sa tváril úplne normálne.
Všimol si môj veľmi zmätený pohľad a preto znova prehovoril.
,,To bol, len návrh. Mohli by sme niekam zájsť. Kedy máš čas?" okey, asi ešte stále nechápem čo sa tu deje. Alebo čo sa to deje v poslednom období, najprv Sage a teraz Damián. Toto nie je normálne. Toto psychicky nezvládnem.
,,Hej, hej." ani neviem čo rozprávam. Zrejme to spôsobujú jeho krásne zelené oči. Alebo dokonca on sám. Blond, zlaté vlasy, milý úsmev a hlavne tie oči. No skúste byť pri zmysloch. Je to priam nemožné.
,,Super, tak sa ešte dohodneme. Teraz mi povedz ako škola."
Hneď som začala rozprávať o svojej škole, neskôr on a potom sme sa len tak rozprávali o rôznych témach. Na chvíľu sme sa zastavili, aby sme kúpili zmrzlinu. Po päť minútovej hádke kto bude platiť nakoniec vyhral, zaplatil a znova sme pokračovali v ceste. Rozhodol sa, že nás odprevadí domov, neprekážalo mi to. Úprimne, veľmi som sa musela sústrediť pri komunikácii s ním. Lebo vždy keď som sa mu pozrela do tých jeho očí, v ktorých mal iskričky vždy keď sa usmial som ja nebola úplne pri zmysloch a moje racionálne myslenie spomalilo, alebo úplne zmyslo.
Stále sme sa rozprávali, keď som si uvedomila, že už sme na ulici kde bývam. Za chvíľku sme pred domom. Bolo mi to ľúto, veľmi dobre sa mi s ním rozprávala a celkovo mi bolo s ním dobre.
Zastatala som pri bránke a otočila som sa k nemu. Kristínka a Piper o niečom horlivo diskutovali.
,,Tak tu bývam. Ďakujeme za odprevadenie."
,,Nie je zač, tak si píšeme. Čau. Poď Piper, rozlúč sa, ideme už domov."
,,Čau." všetci sme sa rozlúčili a ja s Kristínkou sme sa pobrali dovnútra.
,,Pôjdeme aj nabudúce s Piper na zmrzlinu?" opýtala sa ma Kristínka.
,,Uvidíme, ale rada by som išla. Snáď sa ešte stretneme." odteraz chodím pre Kristínku pravidelne.
Doma ešte nikto nebol a tak sme si pustili nejakú rozprávku, vyberala ju Kristínka. Vôbec som sa nesústredila na film, myšlienky mi neustále behali k Damianovi a Sagovi.

Ďalšie ráno bolo ako tie ostatné... vykonala som osobnú hygienu, obliekla som sa, naraňajkovala sa, išla som pre Emu, išli sme spolu do školy, Ema sa oddelila, lebo sme stretli Codyho a ja som išla do triedy. Neviem, ani prečo, ale zastavila som na schodisku pred schodmi, ktoré vedú na štvrté poschodie. Len som tam tak stála, netuším prečo.
,,Ahoj." pozdravil ma známy hlas.
,,Ahoj." usmieval sa na mňa a preto som musela aj ja, hneď mám lepšiu náladu.
,,Už sa teším na tú sobotu." dodala som. Bože, rozhodnem sa na neho usmievam ako idiot.
,,Hej, aj ja."
Chvíľu sme tam len tak stály v tichosti. Bolo to trápne ticho, ktoré tak veľmi nenávidím. Chcela som ho prelomiť, ale nevedela som čo mám povedať.
,,Tak ja už musím ísť, vidíme sa." nakoniec prehovoril.
,,Okay, čau." a už ho nebolo. Ja som sa radšej pobrala do triedy. Och, to bolo trápne. Momentálne sa chcem zakopať pod zem najhlbšie ako to ide.

Dnes som išla znova pre Kristínku, Georgia aspoň mohla ísť na nákup. Tak trochu som dúfala, že stretnem Damiána, ale bohužiaľ osud mi neprial. S Kristínkou sme išli na zmrzlinu a doma sme si pustili rozprávku, ktorú vybrala.
Keď tato prišiel domov, išiel pomôcť Kristínke s domácimi úlohami. Ja som pokračovala v pozeraní rozprávky, ktorú som nevnímala, pretože som bola mysľou idne.
Georgia prišla o pol hodinu neskôr ako tato, hneď išla pripraviť večeru. To mi vyhovovalo, som príšerne hladná.
Všetci sme sa spolu najedli a ja som si išla písať úlohy.
Skončila som až o pol dvanástej a nemala som spravenú ani jednu domácu úlohu. Ale za to som si stihla pozrieť polovicu prvej série môjho nového obľúbeného seriálu.
Bola som už dosť unavená a tak som si išla ľahnúť. Vykašľala som sa na osobnú hygienu a rovno som si ľahla do postele.
Spánok neprichádzal. A ja som bola unavená k smrti. No namiestu spánku, môj mozog mi stále prehrával to príšerne strápnenie pred Sagom. A neustále som rozmýšľala prečo dnes nebol Damián pre Piper. Veď som prišla v rovnakom čase ako minule. Čo keď prišiel skoršie? Alebo neskoršie? Je Piper chorá? Je Damián chorý?
Neskôr som konečne zaspala, síce to trvalo, ale konečne prišiel vytúžený spánok.

Ráno, keď som sa zobudila všimla som si, že mám dve nové správy. Neodolala som a otvorila som ich. Jedna bola od Saga a tá druhá od Emy.

Ahoj, tak ten dnešok platí?

Och, skoro som na to zabudla. Nechápem ako som mohla na to zabudnúť. Dobre, vlastne chápem... Damián.
Rýchlo som mu odpísala, že platí a išla som odpísať Eme.

Tak, dnes máš svoje prvé rande.

Krava.   To bolo jediné čo som jej na to napísala. Je zbytočné znova jej to vysvetľovať, že to nie je rande. Aj keď, chcela by som, aby to bolo rande. Teda, vlastne nie. Ale na druhej strane... Áno, chcela. Och, ja neviem. Lepšie bude to neriešiť a ísť sa najesť.
Bola sobota, čiže Kristínka sedela na gauči a pozerela rozprávky, ktoré dávali ráno v televízii. Georgia chystala raňajky a tato spal. Tato, nie je ranné vtáča, preto cez víkend spí až do dvanástej a my raňajkujeme samé.
Pri raňajkách som sa snažila nenápadne napísať Eme alebo Kim.
,,Kylie, odlož ten mobil. Myslím, že sa zvládneš bez neho naraňajkovať." tak nič, Georgia ma prichytila. Nenávidí mobily pri raňajkách, obebe, večere. Vlastne, všeobecne ich nenávidí. Kazia totiž svet.

Ahojte, je tu novú časť. Viem, dlho som nič nevidela, ale nemala som moc náladu a bola som lenivá. Tak prepáčte.
Dúfam, že sa vám páčila. 😊

Vote a komentár poteší ❤️.

🌖

Táto časť je venovaná _gvothova_   ❤️