keď neprichádzal, posadil som sa na most a nohy som z neho zvesil.
ťažkými topánkami som pohyboval dopredu a dozadu a takto som sa zabavil na pár minút, až pokiaľ som nezapočul známy hlas kričať moje meno.
otočil som sa za zvukom hrubého, no anjelsky čistého hlasu a uvidel ako naproti mne beží osoba oblečená v modrej mikine a splývajúcej čiapke.
keď sa posadil vedľa popýtal si servítku a následne si ňou utrel krv, tečúcu mu z nosa.
„otec?"
„otec."
prikývol so slzami v očiach a oprel sa mi o rameno.
YOU ARE READING
painkiller // sk
Short Story„nikto sa nezaujíma. sú to len pretvárky" „ale ja chcem pomôcť." „je neskoro." usmial sa s neprítomným výrazom v tvári a zahasil jeho poslednú cigaretu.
