rukou som ho nežne pohladil a pobozkal na čelo.
„máš oheň?"
nastavil ruku, čakajúc na zapaľovač a v ústach si nervózne prehadzoval cigaretu zo strany na stranu.
mlčky som mu ju zapálil a on si spokojne potiahol.
vždy som sa snažil zbaviť ho toho zlozvyku, no keď som pochopil, že je to nemožné, prestal som.
„prečo ti to robia?"
„lebo sú to rodičia."
„rodičia svoje deti takto netrestajú."
„tak možno je chyba vo mne."
YOU ARE READING
painkiller // sk
Short Story„nikto sa nezaujíma. sú to len pretvárky" „ale ja chcem pomôcť." „je neskoro." usmial sa s neprítomným výrazom v tvári a zahasil jeho poslednú cigaretu.
