„vzdávam to."
ľahol mi na kolená a snažil sa neplakať.
„nesmieš to vzdať..." striaslo ma „čo budem bez teba robiť?!"
„bude ti lepšie."
„nebude! musíš žiť aspoň pre mňa!"
z jeho úst sa ozval len tichý smiech a hoci som ho celý večer plačúc prosil, neodpovedal.
KAMU SEDANG MEMBACA
painkiller // sk
Cerita Pendek„nikto sa nezaujíma. sú to len pretvárky" „ale ja chcem pomôcť." „je neskoro." usmial sa s neprítomným výrazom v tvári a zahasil jeho poslednú cigaretu.
