Dirty Dancer /JB/

Dirty Dancer- part 8

Ďakujem za všetky prečítania a votes. Veľmi ma teší, keď moje výmysli aj niekto číta :D Bola by som rada, keby túto story čítalo trošku viac ľudí a naoplátku ja budem časti pridávať oveľa častejšie. Samozrejme, dávam ich podľa počtu  prečítaní, preto sú vždy po dlhšej dobe :) Všetko je len na Vás. :)) Dúfam, že časť sa bude páčiť, dosť som sa s ňou natrápila :D

Pohľad Justina-

Hľadeľ som do diaľky a cítil, ako mi zapádajúce slnko príjemne hreje na chrbát. Stál som na promenáde pri rieke Temža a pozoroval život v Londýne. Okolo mňa sa prechádzalo pár holubov, ale taktiež tu bolo dosť ľudí. Mladé dievčatá sa korčuľovali, starci prechádzali a mamičky šantili s deťmi na bicykloch. Predávala sa tu v stánkoch zmrzlina alebo pop corn a sedelo sa na lavičkách. Bolo to tu na oddych priam ideálne. Upokojujúce.

Nasadil som si slnečné okluliare a popravil kapucňu. Musel som sa skrývať, aby ma nikto nespoznal. Nebolo to nič príjemné, ale čo som mal robiť? Nemohol som zabudnúť, kto som. Justin Bieber, a momentálne mi to dosť vadilo. Ľahkým krokom som sa pobral popri zábradlí ďalej a stále sa otáčal za poslednými dnešnými lúčami. Až o chvíľku neskôr mi došlo, že počujem zvonenie mobilu. Svojho mobilu. Zdvihol som to bez toho, aby som si pozrel, kto mi to vlastne volá.

"Justin? Ahoj, ako sa máš?" zasmial sa Scoot a ja som si pri tom hlase povzdychol. Vedel som, čo bude ďalej nasledovať.

"Celkom fajn. Kontroluješ ma?" kopol som do prázdneho kelímku od pukancov.

"Len chcem vedieť, či si nespravil žiadnu hlúposť."

"Tak vidíš, že nie. Ináč by si to predsa už dávno vedel. Bolo by to v novinách." zaťal som zuby.

"Ja som len rád. Aspoň vidím, že ti môžem stále dôverovať."

"Ešte niečo?"

"Vlastne hej. Viem, že máš dovolenku, ale potrebujem ťa."

"Na čo?" musel som veľmi ovládať, aby som na ňho nezačal cez mobil vrieskať.

"Jedno výstúpeie, naozaj len jedno. Myslím, že si postrehol narodenie Princa Georga, syna Kate a Williama?"

"Jasné, a čo s nimi?" začínal som mať zlé tušenie. Naozaj zlé.

"Kráľovná Alžbeta si želá, aby si im zaspieval. V paláci, pred novinármi a tak."

"Veď som tam už bol. Tuším, zhruba pred rokom alebo dvoma."

"Ja viem, viem. Ale to tu ešte nebolo to bábätko."

"Vysvetlíš mi, ako sa dá spievať sotva týždňovému človiečikovi?! Preboha, čo sa zbláznili?"

"Ja len hovorím, čo povedali. Proste im zaspievaš!" toto bol už manažérov rozkaz.

"Kedy? A ako? Veď všetci moji tanečníci sú pri rodinách vo svete. To im teraz chceš narýchlo volať a zháňať ich?"

"V piatok. Nie, nie. Niekoho si musíš zohnať. Aspoň dvoch-troch, aby to nevyzeralo umelo."

"Za tri dni aj s dňeškom si mám pozháňať tanečníkov na úrovni a takých, čo poznajú všetky moje kroky? To je čisté šialenstvo!" oprávnene som zúril.

"Budeš sa musieť snažiť. Viac ti v tomto nepomôžem. Zatiaľ ahoj." zrušil ma a ja som si zahryzol do jazyka. Mal som chuť vykričať všetky nadávky, ktoré som poznal. A aj tie, ktoré nepoznal.

S mobilom v ruke som zastavil dve mladé baby, ktoré sa prechádzali. Počul som, o čom kecajú. Rozoberali môj posledný koncert a to, kde asi teraz som. Pousmial som sa. Keby vedeli, že stojím pred nimi. Síce poriadne zamaskovaný, ale stojím.