Dirty Dancer /JB/

Dirty Dancer- part 15

Pohľad Ciari-

 „Ciara.“ ozval sa choreograf a ja som sa na ňho prekvapene pozrela.

Nie, prosím! Možno som len zle počula. Prosím, to mi nemôžu urobiť! Ja s Bieberom a tancovať? Zlý sen. Nočná mora.

Rýchlo som očkom mrkla na Justina. Zdá sa mi, alebo s tým nie je nadšený ani on? Aspoň v tomto sme spolu na jednej lodi.

„Nejaký problém?“ úzkostlivo sa spýtal choreograf a snažil sa niečo vyčítať z môjho výrazu.

Čo som mu asi tak mala na to povedať? Že som sa s Bieberom vyspala a odvtedy na seba vrčíme ako zúrivé psy? To by nebol veľmi dobrý nápad.

„Nie, nie, v poriadku.“ falošne som sa usmiala a vrhla kradmý pohľad na hnedovlasého speváka. Ten zdvihol pri mojej odpovedi obočie. Bolo jasné, že ma hneď prekukol.

„To som rád. Navrhujem polhodinovú pauzu a potom pokračujeme nonstop celú noc. Času málo, práce veľa.“ pri rozprávaní nám choreograf odhalil biele zuby. Všetkým černochom sa pri čokoládovo-hnedej pleti bijú. A inak to nebolo ani pri ňom.

Potom zdvihol prichádzajúci hovor na svojom smartfóne a odišiel zo sály preč.

„Lucy? Nemohla by si na chvíľku?“ ozval sa Bieber a spýtavo sa na moju kamarátku pozrel. Tá sa začervenala a potom spolu niekam zmizli preč po chodbe.

Nahnevane som si zahryzla do pery. A čo ja? Mám tu ako taký debil stáť, sama? Prečo zavolal niekam ju. Veď sa skoro vôbec nepoznajú. Čo od nej chce? Nestačím mu ja?

Okamžite som si v duchu strelila facku. Ciara! Si normálna? Ako môžeš nad niečím takým vôbec premýšľať? Ako ťa môže on zaujímať?!

Vedela som, že mi rozum hovorí pravdu, no nechápala som, prečo mnou prechádzajú malé vlny žiarlivosti. Prečo ma sere, že sú niekde spolu?! Prečo ma totálne rozhodilo, že je pri ňom nejaká iná, než som ja?

Potriasla som hlavou a snažila sa tie myšlienky vyhodiť z hlavy. Dúfam, že je to všetko len únavou alebo nedostatkom nikotínu v tele.

Porozhliadla som sa po tanečnej sále a našla, hneď oproti zrkadlám pri stene, lavičku. Zamierila som k nej a sadla si. Načiahla sa za športovým vakom a jednou rukou z neho vytiahla fľašu s minerálkou. Hlavu si zaklonila dozadu, oprela sa ňou o chladnú stenu a poriadne sa napila. Potom ju hodila niekam na zem a práve keď sa rozhodovala, či si vytiahnem mobil alebo sa radšej prejdem na záchod, do sály sa vrátila Lucy.

Z jej výrazu sa nedalo nič vyčítať a ja som sa vopred rozhodla, že sa jej nič pýtať nebudem. Načo. Veď ma to predsa vôbec netrápi.

Usadila sa vedľa mňa so svojím iphonom na ktorom, ako som si stihla všimnúť, mala otvorený Twitter.

„Čo robíš?“ pousmiala som sa na ňu. Väčšinou sme na sociálne siete nechodili. Jednak som na to nemala čas a jednak ma to ani veľmi nebavilo. Jasné, tie základné, ako Facebook, Twitter, Instagram som mala aj ja, no nezávisláčila som na nich celé dni a noci.

„Píšem si s Leonom. Pozri, aký je zlatý.“ ukázala mi displej, na ktorom bola otvorená správa so samými bozkávacími smajlíkmi.

„Hm.“ pritakala som. Tieto veci ma príliš nebrali. Na lásku som neverila a tie zamilované páriky som nechápala. Slovo milujem ťa dokážu nahradiť srdiečkom namiesto toho, aby si to normálne povedali. Radšej si budú dlhé hodiny vypisovať na internete, ako by boli spolu? Prišlo mi to choré. Postavené na hlavu. Aspoň som také hlúposti nemusela riešiť.