The Boy Next Door [His Bad Boys Ways #3.5]

» Prvá «

Cole

Otec mi vždy hovorieval, že ak nájdem bláznivú ženu, ktorá ma svojou šialenosťou bude viac vzrušovať ako desiť, mám sa jej držať ako kliešť, aby ju nedostal nejaký iný šťastný bastard. Som si istý, že keby otec niekedy stretol Jade Liethovú, moju susedku oproti, ktorej som zízal do okna v nádeji, že zazriem to jej dokonalé pozadie snáď od chvíle, čo sa prisťahovala, jednoznačne by sa mu pozdávala. Nakoniec, dokonale vystihovala jeho ideál ženy.

Úprimne, Jade bola na to, že je taká trafená a chrlí jednu smiešnu poznámku za druhou, vlastne inteligentná baba, ktorej prítomnosť som si užíval, hoci som predstieral, že je to inak. Za tých dvadsaťpäť rokov môjho života som už zažil nejaké jednorázovky a nikdy nemal potrebu tráviť s tými ženami čas aj mimo posteľ, s Jade sme sa však dohodli, že sa to medzi nami viackrát nezopakuje a keď mi každé ráno chodila klopať na dvere, čakal som, že sa prebudí moje typické chlapské ja a pošle ju kamsi do kelu.

Teda, niežeby sa Jade vlastne niekedy dala odbiť, no s prekvapením som si uvedomil, že mi chýbalo tráviť s niekým čas, s niekým iným než s ľuďmi z práce alebo mojím otcom cez videohovor, o sestre ani nehovorím. Jade ma rozptyľovala, každý deň bol dobrodružstvo, pretože sa nikdy nedalo predpovedať, čo prinesie alebo vymyslí. Áno, jednoznačne som si užíval jej šibnutosť, ale nemal som pocit, že z toho niekedy bude niečo viac. Sex bol fajn, sex bol skvelý, ale okrem toho som k nej necítil nič také, ako opisoval môj otec.

Niekoľko dní po jarmoku a Jadiných pravidelných ranných návštevách som si už zvykol na to, že mi presne o ôsmej ráno príde búšiť na dvere, takže som tomu prispôsobil svoj spánok a budík. Stihol som si dať sprchu na prebratie a v momente, ako som si uviazal okolo pása uterák, ozvalo sa rázne búšenie na dvere.

„Meškáš..." Natiahol som krk, aby som dovidel na hodiny na mikrovlnke. „...dve minúty."

Pokrčila plecami a prebehla ma pohľadom. „A predsa je moje načasovanie ako vždy perfektné." Vstúpila dnu a hneď vykročila k masážnemu kreslu.

„No tak, zase?" neodpustil som si. „Daj mu trochu vydýchnuť, inak ho čochvíľa úplne zničíš."

„Cole, zlatko, nežiarli toľko," ukázala na mňa prstom, „a choď si niečo obliecť. Viem, že máš ukážkový zadok a ten tvoj hrudník a brucho tiež nie sú na zahodenie, ale je predsa len osem, nebudeme oplzlí hneď z rána."

So smiechom som zavrtel hlavou, no predsa sa pustil chodbou do zadnej miestnosti, kde bola moja veľká spálňa. Keď som sa sem pred piatimi rokmi presťahoval, pôvodne to bola veľká pracovňa s malou posteľou, ktorú ten starý workoholik, čo tu býval predo mnou zrejme ani nepoužíval a mal ju len ako dekoráciu. Ja som si to však prispôsobil svojim potrebám a teraz to vyzeralo skôr ako obrovská spálňa s kútikom, ktorý sa veľmi tváril, že je pracovňa.

Hodil som na seba oblečenie a zaregistroval, ako mi pípol mobil s novou esemeskou. Písali mi z práce, dnes som mal mať voľno, ale tak sa zdá, že kolegyňa to nestihla a musím ísť za ňu. Verím tomu, že každý iný človek by nad tým len rozhorčene pokrútil hlavou, no ja som sa vlastne tešil. Predtým, než sa mi do života nasáčkovala Jade, priznávam, že som začínal byť rovnako oduševnený pracant ako predošlý majiteľ bytu.

Odišiel som povedať Jade tú zdrvujúcu správu, že dnes nebudem obeťou jej bláznivého vyčíňania a podrezaného jazyka, na čo sa samozrejme začala sťažovať a hundrať, že sa u seba doma nudí. Chápal som ju, keby ma tak veľmi nezamestnával môj džob, tiež by som už najskôr z toľkej nudy a samoty prichádzal o rozum.

Moja práca v hoteli bola oveľa lepšia a pohodlnejšia než som si kedy vôbec mohol dovoliť predstaviť. Nikdy som nechodil na vysokú, chcel som, ale nikdy som tak úplne nevedel, čomu sa venovať, čo študovať. Skye, moja sestra, mi vždy hovorila, že som taký ten chalan pre všetko – zvládam veľa vecí, som flexibilný, ale nič nie je moja top špecialita.