I'm An Alpha

časť deviata : Sen, klub a On

Otvorila oči a zahľadela sa na biele beztvárne nebo. Z oblohy na ňu padal popol ako po veľkom požiari. Ležala na studenej zemi , ale napriek tomu blízko nej pocítila malý zdroj tepla. Otočila hlavu za teplom. Horiaci plameň veselo poskakoval a priemňe ju hrial. No niečo za ním ju zaujalo viac. Ležalo tam telo neznámeho muža. Bol celý od krvi. Pomali sa posadila a ešte pomalšie sa postavila. Rozhliadla sa a to čo uvidela jej vyrazilo dych . Rukami si prikryla ústa a jedna neposlušná slza jej vykĺzla z oka. Rýcho ju zotrela bruškom ukazováka.

Stála na kopci a všade naokolo nejležali bezvládne telá neznámich ľudí. Boli pochovaný pod popolom ktorý 'pršal ' z oblohy . Kde to ešte stále horeli plamene ohňa a radostne praskali.

Po chvíľke sa odhodlala urobiť prvý krok. Po ňom nasledoval ďalší a ďalší. Takmer stúpila niekomu na ruku. A keď sa na ňu zahľadela spoznala tetovanie na nej. Zohla sa k osobe aby vyvrátila svoje tvrdenie. Odsunula telo ktoré jej zavadzalo vo výhľade. Ako náhle si uvedomila , že mala pravdu z jej očí sa začali liať slzy a vzliky sa jej nezastaviteľne drali z úsť. Privinula si Tomasove bezvládne a doráňané telo k hrudi .

Plakala takto už aspoň hodinu nevedela si pomôcť , nevede čo má robiť. Nemohla tu jeho telo takto nechať jednoducho nemohla. Pocítila niekoho ruku na svojm ramene. Zaslzenými očami sa pozrela na dotyčného. Jeho by tu naozaj nečakala . Zohol sa k nej a objal ju .
,,Prečo sa to stalo?" povedala pomedzi vzliky .
,,Chloe , poď nedmieš tu zostať."
,,Nemôžem odýsť Jaxon . Nemôžem ho tu nechať."
,,Ale nemôžeš tu ani zostať." povedal rozhodne a pomali dal jej ruky dole z jeho tela a vytiahol ju na nohy. Pritúlila sa k nemu a plakala mu na hrudi. Po pár minútach keď už mal úplne mokré tričko odtlačil ju od seba.
,,Poď , prejdeme sa." prekročil jeho telo a pokračoval ďalej.

,,Prečo sa to stalo ?" zopakovala svoju otázku spred pár minút.
,,Ty si to nepametáš? To si spravila ty. Prestala si sa ovládať. Pozri ešte stále to na tebe vidno." Všimla si veľké zrkadlo pred Jaxonom. Pristúpila k nemu a keď sa doň pozrela nevidela svoju tvár . Videla úplne inú osobu. Dotkla sa svojich vlasov ktoré už neboli bloňďavé ale od korienkov ohnivo červené a od končekov čierne. Jej oči vôbec nespoznávala dúhovky boli rovnako červené ako jej vlasy a očné bielko mala úplne čierne. Jej tvár bola bledá a sivastá , odtieň jej pier splíval s odtieňom pleti. A namiesto očných zubov mala v ústach obrovské tesáky. Zhrozene sa pozerala na odraz v zrkadle. Jaxon sa jej nahol cez plece.
,,Si zo sebou spokojná? Toto všetko si zapríčinila ty. Zabila si všetkých ľudí ktorých si milovala a aj všetkých čo ti stáli v ceste." zlovestne sa uškrnul , z čoho ju striaslo.
,,Pochop , nemôžem dovoliť aby sa to opakovalo."priložil jej ku krku malú díku . Nevspierala sa . Vedela že skôr či neskôr by to spravila sama. Zatvorila oči a už iba pocítila ostrú bolesť na krku.

Prebudila som sa zo sna .Skôr z nočnej mori. Ležala som vo svojej posteli . Bola mi príšerná zima , čo sa nestávalo často. Vlastne sa to nestávalo nikdy. Rozhliadla som sa po izbe . V jej rohu som zbadala známu postavu. Okamžite som sa vymotala z perini ktorú som mala obmotanú okolo nôh. Niekoľkými rýchlimi kromi som bola pri ňom. Sedel v kresle a sladko spal . Nepomohla som si a moje kútiky úst sa vyšvihli do úsmevu. Pohladila som ho po líci a pobozkala na čelo. Potichu som sa vykradla z izbi a aj z bytu. Mala som namierené na strechu nášho vežiaku. Už dávno som rozmýšľala aký musí byť odtiaľ výhľad. Po rebríku som vyliezla k poklopu a rozbila klatku ktorá zabezpečovala to aby sa nikto nedostal na strechu. Teraz to už neplatilo. Vyšla som na ňu a sadla si na jej okraj. Vonku fúkal studený októbrový vietor a rozháňal všetky mraky na oblohe. Zahľadela som sa na oblohu na ktorej žiarili tisícky hviezd. Mohla by som sa na ňu pozerať celú večnosť . Nikdy by ma to neomrzelo.