Zneužitá

"Angel!Umy to! Uprac to! Navar!"

"Nikdy nebude z teba modelka. Si škaredá!"

"Zobuď sa! Tvoje sny sú márne!"

"Zabudni na to!"

"Ty a niečo dokázať? Hah! To je hlúposť"

Ľudia hovoria, že máme nasledovať svoje sny. Ale ako to máme spraviť, keď neveríme ani sami sebe. Sme posmech pre ostatných. Sme len smietko vo vesmíre. Nedokážeme nič.

"Vstávaj! Treba spraviť raňajky!" zobudil ma nepríjemný hlas môjho otca.

"Už idem." Vstala som z postele, urobila hygienu a obliekla som si prvé oblečenie, čo som našla.

Rýchlo som prichystala raňajky a odišla som do školy.

*** v škole ***

"Aha kto prišiel. Škaredé káčatko!" Počúvala som od mojich spolužiakov. Našťastie dokážem tieto hlúpe poznámky ignorovať. Mám 16. Za tie roky plné šikanovania som sa to naučila.

"Máš svoju prácu?" Spýtal sa ma profesor.

"Áno, tu je." Usmiala som sa a podala mu prácu.

Profesor Stevenson nám pred týždňom zadal úlohu. Mali sme napísať referát na tému kam to chceme dosiahnuť. A kedže ja viem presne, čo chcem robiť netrvalo mi to dlho.

"Ďakujem Angel." Zobral si môj referát a pokračoval v učení. Milovala som hodiny s profesorom Stevensonom. Bol zábavný, mudry a aj pohladný.

***doma***

Prišla som domov. Bez pozdravenia som vybehla hore do izby. Zapla som si hudbu a spustila počítač. V tom som mala novú žiadosť o priateľstvo.

"Jeremy80, kto to je?" Pomyslela som si.

"Potvrdím ho." Minútu na to mi od neho prišla správa.

"Ahoj"

"Ahoj poznáme sa?"

"Asi nie, ale rád by som ťa spoznal"

"Aha, tak ako sa voláš?"

"Moje meno je Jeremy, a ty?"

"Angel"

"Anjelské meno. Chutné :*"

"Díky aj ty máš chutné meno :)"

"Koľko máš rokov?"

"16 ty?"

"18. Nevadí ti že som starší?"

"Sú to len dva roky :)"

"Tak ja už teraz musím ísť. Môžem ti napísať zajtra?"

"Budem čakať :) pa"

"Pa :*"

"Páni. Pozrem si jeho profilovú fotku." V tom som videla nádherného chlapca. Mal krásne modré očí a blonďavé vlasy. Myslela som si, že som videla anjela.

Pozrela som na hodinky.

"22:30. Už by som mala ísť spať." V tom som zaspala.

"Vstávaj! Raňajky!" Znova ten nudný stereotyp.

Urobila som to čo každé ráno a utekala som do školy. V škole ma čakalo milé prekvapenie...