Zneužitá

12.časť

2 týždne.

336 hodín.

Som tu.

Nikto ma nehľadá.

Nikto si neuvedomil, že som preč.

Som sama.

Každý deň ma nútia jesť prášky.

Na mojom zápästí pribudlo zopár hlbokých rán.

Na mojom tele je stále viac a viac modrín.

Pod očami slzy.

V mojej hlave viac myšlienok.

V mojej mysli otázky bez odpovedí.

V mojich očiach strach.

V priebehu týchto dvoch týždňov som zažila veci o ktorých sa mi ani len nesnívalo. Zneužívali ma. Nechceli prestať. Stala som sa obeťou. Stala som sa ich cieľom. Aspoň na chvíľu.

" Ber ju! Nalož ju! " Moje oči sa začali pomaly otvárať. Moje bezvládne telo preniesli do bielej dodávky. Nedokázala som sa brániť. Tam ma priviazali. Potom som už niekoľko hodín nepočula ani slovo.

"Vstávaj!" Kričal na mňa.

Nedokázala som sa pohnúť. Museli mi pomôcť. Bola som bezvládna.

Zavreli sa mi oči.

Zobudila som sa až na druhý deň. Nebola som zdrogovaná. Už som nebola znova v tej miestnosti bez života. Červené záclony, červené kreslá so zlatými vzormi. Ja som ležala na jednom. Ruky som mala zviazané a bola som len v spodnom prádle. Z obrovských dverí vyšiel muž. Pomaly sa ku mne blížil.

"Všetko bude v poriadku." Odviazal mi ruky a pobozkal ma.