Zneužitá

14.časť

" Prečo práve ja? " Neustále som si opakovala.

" Musím odtiaľto vypadnúť! " Pozrela som sa na hodinky, ktoré ukazovali o 5 minút 12. 12 hodín je čas obedu.

Malá prekážka sa otvorila. Prešla cez ňu tácka s jedlom.

Začala som kričať. Hulákala som na celú miestnosť a dúfala som, že niekto vojde do miestnosti, a nakračí na mňa, zbije ma.

Nikto nevchádzal.

Ale ja som sa nevzdávala.

Kričala som a kričala.

V tom som započula vŕzganie kľúčovej dierky. Malý kľúčik sa pomaly otáčal a ja som už mala svoj plán.

Plán ujsť.

Postavila som sa za dvere a čakala som kedy sa otvoria. Kľučka sa pomaly pohybovala smerom dole. Dvere sa otvorili a ja som to využila. Spoza dverí som sa rozutekala von. Okamžite som zabuchla dvere a potočika kľúčikom. Nevedela som kam ísť. Na celej chodbe bolo plno dverí, rovnaké ako tie moje. Zamknuté. No jedny, na konci chodby boli otvorené. Išla z nich hudba.

Bol to veľký risk, ale išla som tam. Iná možnosť nebola. Nemala som kam ísť.

Vstúpila som do miestnosti. Nik v nej nebol. Bol tu stôl. A plno papierov a fotiek. Na fotkách boli rôzne dievčatá. Na stole boli nejaké listy. Bola to pošta. Vtedy som si uvedomila, že poznám adresu. Na každom liste bola napísaná.

" Kde si?! " Ozvalo sa z vonku.

" Zabijem ťa! "

Vtedy som zpanikárila.

" Čo teraz? Čo teraz? "

Otvárala som všetky šuflíky v stole. V poslednom ležal mobil. Schmatla som ho a vytočila som políciu.

" Tak tu si " pozrel sa na mňa a rozbehol sa ku mne.

" Rorstreet 643! pomóc! "