2. kapitola

167 28 52
                                    


"Prosím... No tak..." mrmlal si Farlee popod nos.

"Všetko v poriadku?" opýtal sa ho riaditeľ fakulty, zrazu stojaci priamo za jeho chrbtom.

Farlee odtrhol zrak od otvoreného kovového krytu lasera. Unavene si vzdychol a zaklamal. "Všetko v najlepšom poriadku, pane."

Nemôže dopustiť, aby si jeho nadriadený hneď na začiatku jeho kariéry všimol zakolísanie alebo nezdary. Pri pohľade na prísnu tvár Daerona Kenta sa len potvrdil vo svojej taktike. To, že je smoliar nemusí vedieť nikto, už vôbec nie riaditeľ.

"To som rád," otočil sa na päte a v strašidelnom tichu odkráčal z haly.

Farlee mrkol na čas. Sedem hodín, do stretnutia juniorov má ešte pol hodinky. Musí sa poponáhľať.

Nech sa však snažil sebe viac, laserová čítačka čipov nie a nie naskočiť. Tá je však kľúčová. Keby sa mal každý junior zastaviť pri bežnej vstavanej čítačke, hala by sa zapĺňala študentmi slimačím tempom. Laserová čítačka skontroluje všetkých prítomných naraz v zlomku sekundy.

Farlee je už viac než mesiac asistentom správcu- riadi s ním technický chod komplexu fakulty.

Nie je opravár ani nič podobné. Je budúcou pravou rukou fakultného riaditeľa. Na toto miesto sa dostal nezvyčajne nadpriemernými výsledkami počas štúdia na fakulte. To ešte netušil, že teória a prax sú dve úplne rozdielne veci. Nevedel, čo dokáže s ľudským mozgom spraviť nervozita a neustály tlak.

A tak sa tu teraz trápil s neposlušným laserom. "Naskoč... Prosím, naskoč..." Sotva si uvedomil, že sa v mysli modlil k Bohu. K niekomu, na koho už hodnú chvíľu ani len nepomyslel.

"Zle si to prispájkoval," opäť sa mu za chrbtom ozval hlas.

"Vydesil si ma," úkosom pozrel na Roberta. "Si tu skoro."

"Vieš, že nám to s Mizzy v poslednej dobe veľmi nefunguje."

Farlee len čosi zamumlal a očami hľadal ten chybne prispájkovaný kábel v nekonečnom zmätku vodičov a čipov. On byť na Robertovom mieste, ani by ho nenapadlo sťažovať sa. Mizzy Lencostová je jednou z mála žien, ktoré ho zaujali. Bola inteligentná a nad vecou. A krásna.

"Niečo nové?" vyzvedal Robert.

"Chceš počuť nejakú konkrétnu novinku?" Vedel, čo chce Robert počuť, no veľmi rád ho naťahoval.

"Farlee..."

"Milénium Novej éry bude enormné- myslím tú oslavu. Preto máte stretnutie. Juniori budú lacnou pracovnou silou počas príprav," uškrnul sa.

Ako asistent správcu fakulty má prístup k mnohým dokumentom. Musí k nim mať prístup, aby sa naučil nájsť a identifikovať určitú zložku, keď to bude riaditeľ či správca Todd potrebovať.

Robert mu raz povedal, že je vlastne dievčaťom pre všetko... Keď tak nad tým teraz premýšľa, asi má jeho priateľ pravdu. Farlee je technik, vedec a sekretárka v jednom.

"No výborne."

"Neboj, Rob, práce nebude až tak veľa. Trocha čistenia, zavesíš zopár ozdôb a hotovo. Ani sa nenazdáš a budeš Mizzy vykrúcať do rytmu hudby." Všimol si, že sa Robert pousmial. Aj keď mal svoje vrtochy, bol to skvelý človek. "A teraz vypadni, musím to tu dokončiť, inak poletím."

Robert odkráčal a usadil sa na sedačke v prvom rade.

Farlee nakopol laser k životu na poslednú chvíľu. S úľavou sledoval, ako sa hala zapĺňa. Aj keď by to nikdy nepriznal nahlas, myseľ a pocity neoklame. Vie, že očami skáče len po plavovláskach. Hľadá tú so žiarivými očami. Tú s jemnými pehami a radostným úsmevom.

"Farlee!" Strhol sa. Vzdialil myšlienky od zakázanej témy s názvom Mizzy a tiež od vnútornej nespokojnosti.

Otočil sa a vošiel do prípravnej miestnosti, z ktorej sa ozval výkrik. "Tu si!" vydýchol si jeho rovnako mladý kolega Haakin.

"Čo sa deje?" Farlee mal jedno obrovské šťastie- aj keď sa mu v praxi zatiaľ nejako zvlášť nedarilo, aj keď sa na neho šťastie nelepilo a aj napriek tomu, že nevedel nadväzovať vzťahy s ľuďmi, aspoň neprepadal stresovým situáciám tak bezhlavo, ako Haakin.

"Todd mi práve do écečka poslal odkaz... pre teba." Hodil po ňom vyčítavý pohľad. EC alebo écečko, skratka pre firmu EyeContact®, ktorá vlastní všetky sociálne a komunikačné platformy obsiahnuté v špeciálnych šošovkách, prípadne polookuliaroch.

"Haakin, odkážte Farleemu, aby pripravil holografický premietač. Tiež mu povedzte, aby nosil svoje EC. Nechal som mu aspoň dvanásť odkazov. Ešte raz sa niečo také stane a ponesie následky," dočítal správcove slová.

Farlee skrivil tvár pri predstave nekonečného poučovania, ktoré ho istotne čaká. "Idem na to." Haakin prikývol a vrátil sa ku kontrole hlavného prenášača energie.

Ešte predtým, než sa pustil do práce, vylovil obal s EC šošovkami z vrecka. Nikde ich nezabudol, jednoducho ho znervózňovalo, keď sa mu pred očami neustále mihali správy a informácie.

S holografickým premietačom neboli problémy. Jednoducho priviezol malú kovovú skrinku na kolieskach do prednej časti miestnosti, kde bude už za malú chvíľku stáť riaditeľ a rozdávať úlohy a nastavil výšku a šírku obrazu.

Sedem dvadsaťpäť. Hala bola preplnená. Vzduch začal oťažievať a tak Farlee naznačil pomocníkovi, aby zapol vetranie.

Riaditeľ Kent vošiel do haly zadnou chodbou, Todd mu bol v pätách. Farlee si sadol vedľa Leith. Tá sa na neho letmo usmiala a pokračovala v tichom rozhovore s priateľkou. Pekná, vysoká seniorka na fakulte, jeho snúbenica. Povrchná a plná ostrých slov. Najmodernejšie vojenské čepele sú oproti jej poznámkam nič.

"Lei?" štuchol jej do ramena.

"Mhm?" zaryla do neho otrávený pohľad.

"Prečo tu si?" vyzvedal.

"Čo? Ako to myslíš?"

"Toto je stretnutie juniorov."

Prevrátila očami. "Rozmýšľaj." Otočila sa a viac si ho nevšímala.

Viac, než by ho naozaj zaujímalo, prečo je na stretnutí, s ňou chcel konverzovať. Chcel, aby ho vnímala ako budúceho manžela, nie len ako otravný prívesok, ktorého sa nemôže zbaviť, pretože párovací počítač sa nikdy nemýli. Ako riaditeľova dcéra mala mylný dojem, že si môže robiť čo chce. Nebola to jej chyba. Bola tak vychovaná.

Miestnosťou sa ozvalo výrazné pípnutie- laser funguje. Farlee si vydýchol a pozoroval riaditeľov výraz. Tvrdý, hrozivý, prísny, no pokojný. Ako majestátna hora. "Som rád, že sme sa tu všetci stretli pri plnom zdraví." Spustil svojím chrapľavým hlasom.

"Už ste určite počuli o miléniu blížiacom sa nezvratnou rýchlosťou. Som si takmer istý, že Vás už od prebudenia zaujíma, prečo ste boli predvolaní. Bez ďalších zbytočných okolkov, prejdime teda k pointe.

V juniorských ročníkoch je Vašou hlavnou úlohou naučiť sa službe. Vedieť sa obetovať pre Novú éru je hlavným činiteľom vo fungovaní tohto obdobia, ktoré bolo nastolené ako efektná reparácia pre našu planétu.

Práve preto budete pomáhať pri prípravách tejto majestátnej oslavy fungovania našej spoločnosti."

V miestnosti to zašuchotalo, no z úst študentov nevyšiel ani hlások. Akoby čakali na akýsi povel.

"Oslávime našu spoločnosť! Oslávime Novú éru!" riaditeľ vyzeral ako vo vytržení. "Nová éra si to zaslúži!"

Študenti radostne výskali a kričali povzbudivé výkriky. Riaditeľ ich rozdelil do skupín a na holografickom premietači zobrazil informácie pre všetky skupiny, ktoré sa študentom rezonančne uložili do čipov.

× Päť nových postáv v jednej kapitole, zbláznila som sa?? :D Snáď v tom nemáte priveľký mišmaš. Farlee, Daeron, Haakin, Todd, Leith... Chcete, aby som do úvodu postupne spisovala všetky postavy a ich úlohy/pozície? Dajte mi vedieť. (((:

-Elizabeth


Dostali jste se na konec publikovaných kapitol.

⏰ Poslední aktualizace: May 09, 2017 ⏰

Přidej si tento příběh do své knihovny, abys byl/a informován/a o nových kapitolách!

NEXYTKde žijí příběhy. Začni objevovat