Sedela tam. V tmavom kúte starej pivnice. Obklopená starými krabicami, pavučinami a tmou.
Viečka mala silno pritlačené k sebe, no aj tak sa jej po lícach kotúľali slzy. Jej tiché vzlyky sa ozývali miestnosťou. Nechcela mať otvorené oči, lebo sa bála. Bála sa tmy. Slabé klopkanie topánok Madam McDowell nasvedčovalo že hodina už prešla a Evangeline sa môže vrátiť do izby. Na malú chvíľu otvorila oči. Strašidelné tiene sa plazili po stenách, strope, dlážke...
Všade bola tma až na jedno miesto. Presne oproti nej poletovalo vo vzduchu malé rozmazané svetielko. Pripomínalo jej to maličkú žiarovku. Dvere sa s vŕzgotom pomaly otvorili. Hneď ako cez škárku do miestnosti vstúpilo svetlo z chodby žiarovka zmizla. Prebehla okolo Madam McDowell, zaželala jej dobrú noc a rozbehla sa do svojej izby. Bez večere si ľahla do postele a snažila sa zaspať. Svetlá v celom sirotinci zhasli a Evangeline opäť podľahla strachu. Svetielko sa objavilo znovu, len teraz o trošku menšie.
YOU ARE READING
Friend in the dark
Fantasy"Čo urobí dieťa keď sa bojí tmy?" Vymysli si imaginárneho kamaráta so žiarovkou na zadku. "A čo urobí keď sa už tmy nebude báť a imaginárneho kamaráta už nebude potrebovať?" ...
